3. časť
„Bastetina očista je posvätný obrad medzi dvoma mačkami, ktoré si týmto gestom odhaľujú svoju zraniteľnosť. Je to viac ako len obrad, je to niečo, čím sa dve mačacie duše stávajú prepletené na neurčitú dobu. Vkladajú svoj život do labiek toho druhého.“
výňatok z encyklopédie mačacích obradov, ktorého autorom je sám Veľký Muroslav
Atmosféra v oddychovej časti by sa dala rozdriapať pazúrmi. Ja som hrdo sedel na jednom konci a na druhom ležérne polihoval Graham. Jeho pobočníci Golem a Lambert sedeli obďaleč, pričom si nervózne oblizovali labky. Mici sedela medzi nami. Ušami strihala naokolo a dávala svojím spoločníkom tajné povely. Neustále som sledoval Grahama. Nemohol som dovoliť, aby som prvý uhol pohľadom.
Medzitým pred nás, dve mačky, priniesli vodu s listami šanty. Nasledovalo obradné umývanie labiek, uší a miesta pod krkom. Obrad sme obaja s Grahamom len pretrpeli, hoci účinky šanty boli badateľné. Snažil som sa ovládať. Chcel som sa brániť. Pazúrmi, mňaukaním a zježenou srsťou, ale
čosi mi navrávalo, že Mici vie, čo robí. Po obrade si nás ostatní prestali všímať a atmosféra sa opäť vrátila do normálu. S Grahamom sme obaja ako na povel podišli k Mici, pričom sme sa obaja trochu potácali od doznievajúcich účinkov šanty. Obaja sme pre istotu sadli na zadné.
„Prečo sme to museli absolvovať?“ znechutene sa opýtal Graham, čím mi čítal myšlienky.
„Pretože som vedela, že inak spolu nebudete spolupracovať. Ani by ste nevydržali na jednom mieste,“ pokojne mňaukala Mici. „Niečo sa deje a naša rasa potrebuje oboch.“
„Čo také sa deje, že sa musím spriahať s niekým z Koalície?“ pokračoval v otázkach Graham.
„To by som sa mal skôr sťažovať ja, že sa musím spolčiť s Pouličnou bandou,“ odmňaukal som bez toho, aby som čo i len uchom pohol smerom k môjmu novému komplicovi. „Prečo práve my dvaja?“
„Pretože kedysi ste boli spolu za dobre a vedeli ste byť dosť divokí. Máme tu problém, ktorý sa týka všetkých a ak tento problém nevyriešite, prídeme o všetko,“ vysvetľovala nám Mici.
Hoci som rozumel každému slovu, akosi som nechápal. Prečo sa to všetko dozvedám až tu a teraz? Prečo by som mal veriť Pouličnej bande a Mici, pri ktorej si žiadny kocúr nemohol byť istý?
„Problém je rozsiahly a tu nie je správne miesto, kde by ste sa ho mali dozvedieť. Stretneme sa zajtra na poludnie za mrežovaným mostom.“ Po týchto slovách Mici ladne odišla a my sme sa s Grahamom na seba neisto pozerali.
„Určite tam neprídem,“ zamňaukal.
„Ani ja,“ skôr som zavrčal než zamňaukal. Postavil som sa a odišiel preč.
Cez noc som absolvoval pravidelnú obhliadku. Zopár myší som pritlačil k múru, zopár potkanov som zahnal do úzkych a aj napriek tomu som nemal lepšiu náladu. Zdržoval som sa v odľahlých častiach nášho rajóna, pretože som nechcel počuť mňaukanie z párty. Nad ránom som vyčerpane docupital na svoje obľúbené miesto pod kríkom, kde som rýchlo zaspal.
Podľa slnka som mohol usúdiť, že sa blíži poludnie. Bol som zvedavý, aký problém máme a navyše sme s Grahamom posvätný obrad absolvovali, takže som veľmi na výber nemal. K miestu stretnutia som sa vybral po klasickej trase a okrem pár blízkych momentov k smrti som to zvládol úspešne. Po ceste som rozmýšľal, že musí ísť o niečo naozaj dôležité, keď sa máme stretnúť na poludnie. To bol čas, keď všetci spia.
Úspešne som precupital nebezpečný most a všimol som si, že z druhej strany prichádza Graham. „Obišiel som si to,“ ledabolo zamňaukal.
„Uhm,“ ozval som sa.
Obaja sme sa tvárili, že tu ten druhý nie je. Vlastne sme sa tvárili, že tu nie sme ani my.
„Poďte sem!“ Započuli sem hlas z poľa plného slnečníc. Obaja sme vykročili, ale cesta bola úzka a zmestil sa iba jeden. Zasekli sme sa medzi stonkami. Nechcel som povoliť.
„Múdrejší ustúpi,“ zamňaukal Graham a cúvol, pričom som vpadol medzi slnečnice a len - len, že som nenarazil ňufákom do veľkého kameňa, na ktorom bola nakreslená šípka, kade máme ísť.