Deň 4801

Tmavá postava sa pomaly zakrádala. Potichu. Bez jediného šuchotu. V rukách zvierala malú sekerku, ktorá sa zaleskla v občasných vlnách Styxu.

„Zase chceš, aby sa mu rozsypali kosti?“ Vedľa postavy zaznel hlas.

Postava sa mykla. „Mirce, ako to, že si tak potichu?!“ opýtala sa.

„Ach,“ Mirce si vzdychla a zobákom namierila ku Cháronovi, ktorý im bol otočený chrbtom asi tridsať metrov pred nimi. Stál na móle a opieral sa o svoju palicu. „Hoci nemôže dostať infarkt, k nemu chodím vždy hlučne. Má horší sluch. Ja viem byť veľmi potichu, keď chcem.“

Tmavá postava sa vystrela a zastala. Mirce zastala tiež. „Ak mu niečo povieš, tak si ma nepraj.“

„Neboj sa,“ zakrákala, „i keď to rozsypanie kostí nepôsobí veľmi presvedčivo pred zákazníkmi. Dobre vieš, že si na to potrpí.“

Tmavá postava sa potichu zasmiala. „Vtedy to bola naozaj pecka.“

„Ale daj sa už do toho. Nemám veľa času a chcem si to pozrieť.“ Mirce pokývala zobákom a potichu sa presunula ďalej od rieky, aby lepšie videla.

Cháron zaspával a preto sa podopieral o palicu, ktorú si nechával pohodenú pri móle.  Dnešný deň bol jeden z tých náročnejších. Už to bolo asi dvesto ľudí, ktorí chceli previezť na druhú stranu. Klipkal očami, keď mu brada náhle padla do prázdna a jeho ruka sa rozsypala na kosti. Kým stihol okríknuť dotyčného, v ušiach mu znel ten hrozný výsmech, ktorý už nepočul tak strašne dlho. Naposledy pri podobnej príležitosti.

„Dnes to bolo ešte lepšie než minule.“

Cháron sa zatváril urazene a chtiac—nechtiac si musel pozbierať svoju ruku od lakťa nižšie. „Veľmi smiešne Áres. Mal som pocit, že ťa to už prešlo.“

„Nie, neprešlo,“ Áres sa smial ďalej a od srdca.

Zrazu sa prišuchtala aj Mirce. „Už len ty si mi tu chýbala. Čo tu vlastne robíš?“ Cháron sa otočil na Áresa.

„Prišiel som pozrieť svojho priateľa.“

Cháron pokýval hlavou. „Nebuď smiešny. Čo chceš?“ Mirce bola ticho. Neistými pohybmi pomáhala Cháronovi dať dokopy ruku. Keď ju mal hotovú zatrepal s ňou a keď sa nerozpadla, vložil si obe ruky pod plášť. „Tak povieš mi čo chceš, alebo budeš na mňa zízať a rehotať sa?!“

„Prepáč,“ Áres náhle zmĺkol a zvážnel, „dnes tu bola jedna žena. Taká vysoká s blond vlasmi...“ Keď videl, že Chárona nudí, rýchlo prešiel k veci. „mala niečo, čo je moje. Potrebujem to späť, ale neviem kde je. A nie je to až také závažné, aby som...“

„...aby si oslovil niekoho na vyššom poste?“ dokončil za neho Cháron. „Ďakujem za dôveru. Od teba ma naozaj nemôže nič prekvapiť.“

„Neber si to zle,“ zapojila sa Mirce. Ale rýchlo stíchla, keď videla nebezpečný pohľad smerom, kde stál Cháron.

„Budeš mať u mňa láskavosť,“ predniesol Áres. Avšak ukázali sa pred ním dva prsty. „Tak dve láskavosti. Ale prosím naozaj to potrebujem.“

„Okej,“ znudene súhlasil Cháron. „Dnes tu bola u mňa iba jedna blondína, teda neprefarbená. Mala taký sladký ksicht a v ruke držala veľa peňazí. Chvíľu jej trvalo, kým nejaký vybrala. A na hlave mala takú zvláštnu čelenku. Divná slečna.“

„Čelenku?“ skočil mu do reči Áres.

Cháron prikývol. „Tá čelenka bola tvoja? No,“ zamyslel sa, ale potom mu svitlo, „bola to tvoja koruna! Vedel som, že som ju už niekde videl. Ona ti zobrala tvoju korunu?“

„Nerýp do ňho,“ zastala sa ho Mirce, „i keď niečo som počula, ale myslela som si, že sú to len chýry. Že vraj ťa priviazala k posteli a odišla. Po ceste ju zabili akýsi zbojníci. Ale tá šou, keď ťa našla Afrodita nahého v posteli a navyše priviazaného so zvláštnym oblečením na sebe...“

„Dobre, to by stačilo!“ Zastavil ju Áres, ale Cháron sa smial, až mu hrkotali rebrá. „Kam šla?“

Cháron sa musel upokojiť. „Šla na Lehiový breh. Mám ťa zaviezť?“ Ešte stále sa smial.

„Netreba,“ odsekol Áres, „ďakujem, ale nie, že to niekomu vyklopíte.“ Podržal im pred očami sekeru, ale nemal žiadnu nádej nato, že sa prestanú smiať a zoberú ho vážne. Napokon kývol rukou a odišiel smerom odkiaľ prišiel.

„Konečne na neho niečo mám aj ja,“ zaškeril sa Cháron, keď bol od nich Áres už ďaleko. „Ideme na niečo? Akosi mi vyschlo v krku.“ Mirce prikývla. „Tak sa stretneme v podniku. Idem po vode, chcem vidieť ako sa bude Áres trepať cez Styx. Mám v zálohe nové zvieratká, o ktorých ešte nikto nevie.“ Zasmial sa a Mirce sa vzniesla do vzduchu.