II.

II.

Áááá ráno. Au. Pol ôsmej. Včerajšok som akosi nezvládla.

„Sestrička moja milovaná!“ zvolal môj braček, ktorý mi práve vbehol do izby a skočil mi na posteľ.

„Nekrič prosím ťa,“ presunula som sa na voľnejšiu časť postele.

„Hm, niekto mal včera ťažkú noc?“ zaškeril sa.

„Neviem, ako to mám definovať.“

„Koľko si toho vypila?“ ľahol si ku mne.

„Vlastne som to prestála rátať po takom šiestom kole.“

„A čo to bolo? To čo ťa dostalo?“ stále sa mi smial.

„Tequila. Potom možno baby objednali aj dačo iné. Ja si to nepamätám. Keď som zaspávala bolo pol jednej. A ty ako?“ chcela som zmeniť tému.

„Zase tá tequila,“ stále pokračoval o tom istom, za čo som ho štuchla. „No dobre. Ja som prišiel teraz nedávno a chcel som ťa vidieť lebo viem, že ideš makať. A bolo fajn a Maťa bola celkom spokojná.“

„Celkom?“ začudovala som sa.

„Asi čakala, že ju požiadam o ruku alebo ako,“ zamyslel sa.

„To ti mám zistiť?“

„A mohla by si? Aj by som sa jej spýtal, ale nejaká je náladová teraz, tak ju nechcem rozrušiť. Zas by mi vynadala, že čo jej dávam také priblbé otázky,“ zaksichtil sa.

„Hodím s ňou reč a spýtam sa jej ako na tej dovolenke bolo, lebo od teba sa to nedozviem,“ povedala som mu a už som sa začala pomaly preberať z postele. „Mama je hore?“

„Hej,“ prikývol a ani sa nepohol.

„Ešte ma nebudila, čo je divné keďže vie, že som včera zmeškala autobus.“

„Anabela vstávaj!“ ozvalo sa zdola.

„Sekla si sa o pár sekúnd,“ vyškeril sa Viktor a zmizol z izby.

Ach. Aj ja by som chcela ísť na dva týždne na Maledivy. Ale nemám ísť s kým a ani začo.

„Anabela!“

„Áno mami!“ 

„Len som čakala na nejakú odozvu,“ odkričala mi mama späť.

Fajn. Aj ja by som potrebovala od života nejakú odozvu v podobe veľkého, silného, svalnatého, vysokého a sexy  chlapa, ktorý by ma schmatol do náruče a vášnivo bozkával až by....áno, áno, už sa idem obliecť.

Ja neverím! Dnes som prišla do práce skôr ako zvyčajne a môžem sa uliať z posledných dvoch hodín. Dnes je vážne skvelý deň! Až na tú opicu, ktorú som mala celé doobedie. Ja tie baby zaškrtím.  Ale ešte zajtra a potom mám deň voľna. Tak sa teším.

„Dobrý deň, máte súpravy na cvičenie?“ spýtal sa ma vcelku sympatický chlapík s asi šesťročnou dcérou.

„A pre vás alebo pre ňu?“ usmiala sa som na ňu.

„Pre mňa,“ odvrkla mi tá malá.

„Poďte za mnou,“ nasmerovala som ich, „a aký šport?“

„Plávanie,“ pohodila vlasmi a tvárila sa veľmi dôležito. Dnešné deti sú vážne divné.

Inak bolo v obchode dosť mŕtvo. Musím si nájsť niečo iné lebo tu ma asi porazí. Ale čo?! Alebo kašlem na to a budem doma celé prázdniny. Budem sa venovať svojim koníčkom. Mám nejaké? Dačo by sa našlo.

Padla! Hurá domov.

„Ahoj Anabela,“ pozdravila ma Maťa, frajerka môjho bračeka. Sedela v kuchyni pri stole a večerala.

„Ahoj,“ objala som ju.

„Rodičia odišli a Viki je hore,“ oboznámila ma so situáciou.

„Ďakujem,“ posadila som sa k nej. „Tak ako bolo?“ nenápadne som začala.

„Ále dobre.“

„Ako dobre? Nebuď ako môj braček. Fotky si pozriem aj sama, ale niečo mimo by ste mi mohli prezradiť. Obaja sa tvárite, že dobre, ale nič viac k tomu,“ nahodila som prosiace oči.

„Ale tak, čo ti poviem,“ začala. „Počasie bolo nádherné, ubytko skvelé a zábava neskutočná. A tvoj brat....jednoducho tvoj brat.“

„Hm, hovoríš to, ako keby si s ním už nechodila zopár rokov,“ povedala som.

„Tak hej, ale myslela som si,“ začala sa hrať s vidličkou, „že ma prekvapí.“

„A čím prosím ťa?“

„Netvár sa,“ pozrela na mňa.

„Prsteňom?“ zasmiala som sa. Prikývla. „Pozri, môj brat je truhlík, ale asi to má dobre premyslené s tým všetkým okolo zásnub, keď ešte počkal,“ upokojovala som ju.

„Ten výlet bol na to ako stvorený!“ bezradne sa oprela o stoličku.

„Priznávam, ale čo teraz chceš robiť?“

„Nič, čakať,“ mykla plecami a už som vedela, že s ňou nebude reči.

„Idem sa dať hore dokopy,“ vstala som a vyšla hore na poschodie.

Zamierila som k bratovej izbe a zaklopala.

„Áno miláčik, už idem!“ ozvalo sa z nej.

Ani som nečakala a vstúpila som dnu. „Drahý, splnila som tvoju úlohu.“

„To si ty?“ Viktor sedel pred počítačom, aké typické.

„Chcela by som počuť niečo v tom zmysle, že ďakujem sestrička za zistenie podrobností o našej dovolenke.“

„Už vieš?“ odsunul sa od stola.

„Hej,“ prikývla som a sadla si na posteľ. „Naozaj čakala prsteň. A teraz sedí dole a nemá najlepšiu náladu. Takže som zvedavá čo vymyslíš, aby si prekonal túto dovolenku, ktorá bola citujem: ako stvorená na zásnuby,“ zaškerila som sa.

„Do riti, ale ja nič lepšie nemám,“ zamyslel sa.

„Tak to máš riadny prúser, braček,“ vstala som z postele.

„Hm, Anabela?“

Ale to som už bola preč z jeho izby. Aj tak mu budem s tým pomáhať. Nepotrebujem aby si pokazil taký super vzťah, aký má s Maťou.

Sadla som si na posteľ. Dnes nemám chuť ísť nikam. Som zničená a vážne rozmýšľam o výpovedi. Aspoň si budem užívať krásy leta. Nejako sa mi zatvárajú oči. Hm. Asi....pôjdem spať....alebo už spím?