Poobedie v La plaf

Poobedie v súkromnom klube La plaf bolo ďalším dlhým poobedím pre zamestnancov, ktorí sa radšej vytratili, kým mali šancu. Niektorí hostia, alebo skôr členovia, nevedia, kedy ich je dosť.

V klube je to stále horšie a horšie. Človek aby sa sám obslúžil pri bare, aby si sám nalial. Ale aspoň to má výhody v tom, že tento klub na ňom nešetrí. Nikdy by so si nepomyslel, že sa dostanem do La plaf. Ja?! Ha! Ako mi teraz môžu závidieť všetci tí moji kamoši. ]Alex [

Neznášam ten manželský párik, ktorý na hracej ploche robia tenisu hanbu. Ako ich len neznášam! Vždy prídem na tretiu. Vždy a oni to veľmi dobre vedia! A vždy sa tá ochechuľa s poloholým zadkom naháňa za loptičkou, o tretej. Keby tu bol aký-taký personál, tak by si to zajednal. I keď tí pubertálni chalani by jej asi dali za pravdu a nechali ju, aby sa tu otŕčala. Je to lepšie kino ako tie staré rašple, ktoré sem chodia zbaliť mladých zajačikov.

Ten jej manžel. Keby aspoň nevyzeral ako model. Cíti sa pri ňom menejcenne. ]Jano[

S pohárom chladenej limonády si konečne môžem sadnúť na lavičku a vychutnať lúče slnka a takisto si možno pozriem aj zadoček mladej ženušky, ktorú som zazrel kútikom oka na hracej ploche. Aj by som si šiel sadnúť na tribúnu, ale sedí tam jeden z hráčov a nezaregistroval som u neho prívetivý pohľad.

Konečne sedím. Po dlhej dobe, čo si vyberal nápoj. Haha. Toto je život. Nabudúce sa budem musieť lepšie pozerať pod nohy. Možno nájdem aj niekoho kreditku a nielen vstup do La plaf.

Ako som ju miloval. Ako veľmi. Prečo mi vždy musí niekto prekaziť krásny vzťah. Otec, milenec, manžel, brat či frajer. Sirian bola dokonalá. Jemná hebká pleť, drobné jamky na lícach pri jej smiechu, dlhé gaštanové vlasy. Ladná chôdza. Moja múza.

Ako mi chýba moje rodná dedina. Moja prvá láska v podobe Tatiany. Krásnej jedinečnej Tatiany. Teraz trčím v La plaf a maľujem zátišia. Ako veľmi by som chcel chodiť štetcom po jej tele. Obchádzať krivky jej tela. Okrúhle prsia, boky a šťavnaté stehná. Múza ma pomaly opúšťa a ak odíde navždy, neviem, čo budem robiť. Moje krehké prsty nezvládnu manuálnu prácu. ]Pierre [

Obzrel som sa doľava a keď som zbadal toho maliara, no skoro som skolaboval. Opiera sa tam so zasneným výrazom. Aj on pozerá na tú malú prdelku natriasajúcu sa nad tom tenisovom kurte? Hm. Možno ju aj maľuje. Taký pekný obraz by som sa aj zavesil v izbe. Žeby som za ním skočil? ]Alex [

Neznášam La plaf. Neznášam. Ako môže niekto hrať už vyše trištvrte hodiny tak príšerným štýlom ako hentíto dvaja? Tak tuho som zvieral raketu, až mi obeleli hánky a zacítil som mravčenie v prstoch. Fajn. Dnes si už nezahrám.

Nahnevane som sa postavil a s riadnym hrmotom som zliezol z tribúny a odpochodoval som do šatnbe, kde som sa mohol akurát tak rpezliecť a so zveseným chvostom odísť domov.

To som však nemal v pláne. ]Jano[

Tak som si myslel, že tu nájdem svoju lásku, svoju novú múzu. Vidím však len zúbožených chlapov, ktorí nevedia, čo so sebou. Dnes si asi zoberiem voľno. Aj tak tu nikto nie je. ]Pierre [

Dokelu! Maliar odchádza. Rýchlo som položil pohár na stôl pred seba a vyštartoval za ním. Sledoval som ho, ale neviem ako, ale stratil sa mi. Kde teraz zoberiem obraz tej chutnučkej hráčky tenisu? Kde? ]Alex [

Hahaha. Víťazoslávne som sa vrátil na tribúnu. So zlostným úškrnom som tam sedel a prehadzoval si raketu z jednej ruky do druhej. Manželský pár sa poteší, keď zbadá ich krásne poskartované oblečenie. Haha. So mnou sa nebudú zahrávať. Kde je ten blbý maliar, aby mi namaľoval ich tváre, keď to zbadajú? ]Jano[

Fú. Maliara so síce našiel, ale hneď som sa vrátil k baru. Takého deprimovaného človeka som už dávno nevidel. Obrazu som sa vzdal, ale rozhodol som sa sadnúť si na tribúnu, nech mám krásny výhľad. Keď som si však všimol ten šialený výraz tenisového hráča, roztriasli sa mi nohy a vzal som ich na plecia. Už asi nikdy nepôjdem na cudziu kartu niekam do klubu. On ma určite prekukol! Jeho výraz ma bude strašiť ešte dlho. ]Alex [