XX.

XX.

Ráno som sa zobudila so svalovicou! Mala by som niečo robiť a nie sa poflakovať. Keď už nemám cviky v podobe sexuálnych ťahov, tak aspoň....to vážne?! Anabela! Správaš sa ako Kika. Asi mám ovuláciu alebo čo. I keď sa mi v tom zrkadle zdalo, že som nejaká krásna. No, ale podstata veci je  v tom, že mám zase myšlienky pri nejakých svalovcoch, ktorí ma obskakujú s veľkými svalnatými ramenami a....dosť! Radšej sa idem schladiť studenou sprchou.

Sprcha nepomohla. A to som si vážne pustila ľadovú vodu. Och potrebujem....

„Hej segra!“ zvolal môj brat zdola. „Poď sem!“

Tvárila som sa, že nie som k dispozícii.

„Počul som sprchu. Mňa neoklameš!“

Dokelu! Obliekla som sa a zišla dole do kuchyne. „Čo je bráško?“ žiarivo som sa usmiala.

„Včera si sa teda predviedla,“ rehotal sa Viktor a nalieval mi džús. Pohár posunul predo mňa. „Odmena za výkon.“ Zaksichtila som sa, ale napila sa z neho. „Tak si ma včera pobavila,“  zase spustil salvu smiechu.

„To sa môže stať každému,“ bránila som sa. „Navyše to nebolo včera.“

„Toto sa nemôže stať každému,“ stál si za svojím,  „potom sa pýtali našich, že či máš nejakú chorobu a Maťka ich zahriakla, že čo si to dovoľujú.“

„A ty si sa určite len rehotal,“ odhadla som predvčerajšiu situáciu.

„Keby len ja,“ pokračoval v osvetľovaní , „tatko sa tiež rehotal. Mama sa snažila zachovať vážnu tvár. Maťini rodičia boli ako z nejakého zlého študentského filmu. Keď som im potom povedal, že si celkom normálna, len máš problémy s vlastnou existenciou, tak Maťa mi dala facku a všetci zostali ticho. Ja som sa začal smiať ešte viac a ona so mnou. Oco sa potom konečne upokojil a povedal, že si celkom normálna a že v našom vzťahu budem pod papučou. Nato sa mama rozosmiala a odbehla do kuchyne spraviť drinky a nakoniec sme sa všetci strieskali. Prišla si naozaj o veľké  divadlo.“

„Ja som bola včera na kupku a...“ začala som.

„Sestrička moja, naozaj ma to nezaujíma,“ prerušil ma. „Musím ísť do práce a navyše na nákupy. Chýbajú mi nejaké veci.“

„Tak toto zas nezaujíma ma,“ dokončila som.

Viktor odišiel a ja som si spravila praženicu. Sadla som si k telke a zjedla ju pri nej. Potom som vybehla hore do izby a zapla počítač. A odpísal mi! Počkať, čo sa tak teším?! Ale čo, Dominik je môj chalan, ale tak teraz tu nie je. Teda je, ale...radšej si pozriem, čo mi napísal.

Ja a nudný? To si na zlej adrese. Mal by som ťa o tom presvedčiť naživo. Ale to by sme sa museli najprv stretnúť a na to asi nemáš čas. Lebo keď si predstavím, že ja nestíham pri práci, tak ty asi nemáš už vôbec čas. Stále šoférujem a chodím hore-dole. Ale také pekné poobedie s takou kráskou...to by sa možno dalo vtesnať do rozvrhu. :P

On sa chce stretnúť?! Akože so mnou? Dokelu! Prečo teraz? Veď mám chlapa. Ach. Je to naozaj tak. Na ženu všetci kašlú, ale keď už nejakého chlapa má, tak ostatní sa idú potrhať. Buď všetci alebo nikto. Dokelu!

Mám to brať ako pozvanie von? Hm?

Je to dosť neutrálne?

Nie je! Prečo som to odoslala????????? Zvoní mi mobil. Dominik. Ako sa mám správať?

„Dnes sa nevidíme, musím byť dlho v práci,“ zapriadol mi do ucha, „ale zajtra by sme mohli skočiť do kina.“

„Mohli,“ prikývla som.

„Dobre musím sa ponáhľať. Prepáč, zajtra ti to vynahradím. Posielam ti pusu.“ Zložil.

Fajn. Zajtra budem mať skvelý deň a pritom koketujem s nejakým fešákom. Musím ísť von s Kikou. Snáď bude mať dnes čas. Dúfam...