XXI.

XXI.

Ráno som sa zobudila s opicou. Prvá vec, čo mi napadla, bola otázka, prečo keď idem s Kikou von dopadne to zle? My dve spolu, podnik, čašník, alkohol a už ležíme pod stolom. Včera to bola vážne pecka. Kika si to odôvodnila, že ona oslavuje super zákazku do svetového časopisu a ja oslavujem s ňou. Navyše idú po mne dvaja chalani a ani jeden nie je debil. To je naozaj dôvod na oslavu. Domov som prišla o tretej ráno, ani neviem ako. Zaspala som na gauči. Prvý ranný zvuk bolo trieskanie dvierok v kuchyni a hrkotanie hrncami. Niekto ma naozaj nemá rád! Každému muselo byť jasné, a to hneď na prvý pohľad, že som mala ťažkú noc.

Ako-tak som sa postavila z gauča, i keď som najskôr z neho spadla. V kuchyni bol, na moje prekvapenie, otec. Tváril sa tak trochu zmätene. Niečo si pri tom šomral, že kto presťahoval veci z jednej skrinky do druhej. Ako náhle si ma všimol, venoval mi súcitný úsmev a navrhol mi, že mi spraví vifonku. Bola som vďačná, že sa nepýtal. Iba poznamenal, že som sa riadne strieskala a mala by som otvoriť okno, lebo v obývačke sa nedá dýchať. Ešte sa stihol začudovať nad tým, ako som mohla prežiť tú noc bez kyslíka. Keby vedel, že to nebola dlhá noc. Teraz bolo osem hodín a ja som spala asi päť. Našťastie som nevracala, ale krútila sa mi hlava dosť dlho. Aj teraz som mala v žalúdku tú ťažkosť alkoholu. Fuj.

Mobil spravil píp a ja áááu. Písala mi Kika, že potrebuje prvú pomoc lebo nikto nie je doma a ona sa nedokáže pohnúť. Odpísala som jej, že ak chce pomoc, tak nech príde na vifonku. Inú pomoc som jej nedokázala poskytnúť. Dnes máme ísť s Dominikom do toho kina. Asi tam prespím dve hodiny, po ktorých sa budem ponáhľať domov. Zrazu mi vyschlo v krku. Potrebovala som vodu. Podišla som k pohárom, ale otec bol rýchlejší a napustil mi ho vodou. Vypila som ho na jeden šup a šla som otvoriť to okno. Naozaj sa tam nedalo dýchať. Z tohto hľadiska som bola rada, že otec sa rozhodol nachystať raňajky, lebo mama by si neodpustila ešte horšie poznámky k tejto situácii. Prišla som do kuchyne, kde ma už čakala vifonka. Povedala som otcovi, že príde aj Kika. Ak mi neodpísala, znamená to, že príde. Sadla som si k stolu, kde ma čakal aj pohár s vodou a aj džbán. Otec mal s týmto asi bohaté skúsenosti. Zazvonil zvonček. Nestihla som zjesť ani jedno sústo a Kika už zvonila. Šla som jej otvoriť.

Potichu sme vošli do kuchyne, kde už čakali dve polievky. Aj dva poháre.

„Dnes má mama raňajky do postele,“ začal otec, „pokojne sa môžete najesť, dať si sprchu a poľudštiť sa.“

„Hm,“ kývla som. Kika ostala ticho.

„Včera ste sa museli riadne strieskať,“ skonštatoval náš úbohý stav. „Keď je Kika ticho, tak to je naozaj vážne.“

Pozrela som sa na Kiku. Kruhy pod očami, bledá tvár, ústa sŕkajúce vifonku. Zasmiala som sa. Kika sa na mňa pozrela a urobila to isté. Asi som na tom bola podobne. Keď ľudia hovoria, že alkohol je metla ľudstva, asi majú pravdu. Cítila som sa ako keby ma metlou obúchali pár stoviek krát.

Štyri hodiny poobede. Vyzerala som ako človek, ale telo sa zvnútra tvárilo, že to ešte nie je ono. Za hodinu má prísť Dominik. Ten keď ma zbadá, tak bude mať dosť.

„Ahoj,“ privítala som ho pred domom. Nechcela som riskovať, že pôjde dnu a niekto mu povie o mojom nočnom zážitku.

„Ahoj,“ pobozkal ma, keď som si sadla vedľa neho do auta. „Mám aj vybratý film, ak ti to nevadí.“ Pokrútila som hlavou, že nie. „Večer ťa aj zoberiem domov, lebo neviem, či by si stihla autobus.“ Teraz som prikývla na súhlas. „Onemela si, odkedy sme sa nevideli?“ zasmial sa.

Chcela som pokrútiť hlavou, ale v polovici som sa zastavila. „Nie, len som včera bola dlho hore. Teda bola som s Kikou. Dopadlo to trochu inak, ako som si predstavovala. Strieskali sme sa ako také kone a prišla som o tretej v noci. Navyše som zaspala na gauči. Moje raňajky spočívali vo vifonke, na ktorú prišla aj Kika.“

Dominik sa smial. Smial sa na tom celú cestu do kina. Fajn. Film bol perfektný. A vôbec sa mi nechcelo spať!

Ale čo sa mi zase stalo?! Dominik si ešte skočil na wc a ja som čakala pred kinom. Zrazu ma niekto štuchol do boku a keď som sa pozrela, kto to je, bol tam môj fešák. Skoro som zamdlela.

„Teba by som tu nečakal,“ oprel sa o zábradlie, „veď je vonku tak pekne.“

„No niekedy chodím aj do spoločnosti,“ odpovedala som a bola som v jednom kŕči. „Ty tu čo robíš?“

„Neuveríš, ale aj ja idem do kina. Bol som si ešte vybrať peniaze. Kamoš ma čaká vnútri.“

„Ja už idem pomaly domov.“ To bola moja najblbšia veta, akú som kedy povedala.

„Ja už musím ísť,“ pozrel sa na hodinky, „aby som nezmeškal. Chcem vidieť aj nejaké ukážky.“ Bol už na odchode, keď sa ešte otočil, „to by sme mohli ísť aj do kina. Ak ti nebude vadiť, že pôjdeš do spoločnosti.“ Usmial sa. A ako krásne.

Prikývla som a zakývala. Stratil sa mi z dohľadu a objavil sa Dominik. „Prepáč, bolo tam nejako veľa chlapov.“

Prečo ja? Prečo? Najhoršie je, že by som s ním tak rada do toho kina šla! Pomoc!!!!