XXIII.

XXIII.

Večer bol skvelý. Ako som to len potrebovala! Kamošky sú kamošky, ale predsa viac skúseností je viac skúseností. Terka sa tvárila, že nič zlé nerobím. Teta bola toho názoru, aby som to Dominikovi povedala alebo s tým definitívne prestala. Aaaa...čo mám robiť? Hm? Terka mi navyše povedala, že Dominika nemám aj tak okukaného a že ak sa nepáči Viktorovi, tak niečo na tom bude. Teta zase vravela, že ak sa nepáči Viktorovi, nič to neznamená a že ľudia sa menia. Na to ju Terka odbila, že by mohla mať viac skúseností so zmenou ľudí. To dievča má naozaj veľa skúseností?! Kde ich berie?! Výsledkom je, že neviem čo mám robiť a celé moje doterajšie úvahy sú na tom istom stupni. Čo ak pôjde s fešákom von? Nepoviem to Dominikovi? Pôjdem s ním ako kamarátka. Áno, ako kamarátka, ktorú neskutočne vzrušuje...Anabela!!!! Upokoj sa!

Cesta vlakom bola celkom v pohode. Na hlavnej stanici ma mal čakať Dominik. Keď som ho zbadala, ozvali sa vo mne výčitky svedomia. Už by som mu to aj povedala, ale začal mi rozprávať o tom, ako sa na mňa tešil. No mohla som mu niečo naznačiť? Držala som hubu a krok. Bol pešibusom a tak sme si spravili peknú prechádzku cez Staré mesto. Boli asi tri hodiny a z betónu sálalo také teplo, že sme zakotvili na zmrzline. Ani som sa od nej nechcela odtrhnúť, ale Dominik mal prítulnú náladu a tak sme skončili pri nábreží vo vzájomnom objatí. Aká romantika.

Uvoľnila som sa z objatia lebo mi začal po chrbte stekať pot a nechcela som aby si to všimol. „Prečo si vlastne dnes doma?“

„Chcel som byť so svojou krásnou priateľkou,“ pošepol mi do ucha, ale rešpektoval  môj osobný priestor. Asi bolo teplo aj jemu.

„Ale tvoja krásna priateľka by ťa počkala,“ otočila som sa na neho s úsmevom.

„Ale ja ju chcem počkať na stanici a potom sa s ňou pochváliť pri vode a nakoniec ju pozvať k sebe do bytu,“ pobozkal ma.

Áno, šli sme do jeho bytu. Áno, túlili sme sa k sebe. Nie, TO sa ešte nestalo. I keď mal v očiach ten pohľad chlapa, ktorý prišiel z roboty unavený a jediné čo chce je, aby zvalil ženu na posteľ a pomiloval ju. Ale ovládol sa. A ako ďaleko sme sa dostali? No...prešiel na métu číslo...neviem aké to je číslo...no ohmatal si ma od pása hore. Bolo to celkom príjemné, ale uvedomila som si, že to nemôžem preháňať. V tomto som príliš opatrná. Je skvelý a tak, ale predsa len. Po ceste domov so si spomenula aj na fešáka, ktorý sa o mňa takisto zaujíma. Mala by som to vyriešiť. Naozaj mala. Lebo ak chcem byť s Dominikom, tak by som sa nemala zapodievať s nejakými inými. A ak chcem byť s niekým iným, tak potom...moje najbližšie predsavzatie je: vyriešim to s fešákom.

Vyriešim, ale ako? Nechám ho alebo...nechám? Veď s ním nič nemám...a chcela by som? Šla som spať veľmi skoro. Mame to bolo podozrivé a myslela si, že som chorá alebo som dostala úpal. Už som zaspávala, keď za mnou prišla a zisťovala, či som sa nepohádala s Dominikom. Povedala som jej, že nie a keď si to vyriešim, že jej dám vedieť. Potom som zaspala a mátali ma nočné mory, kde som si musela vybrať medzi Dominikom a fešákom. Obaja viseli nad hlbokou priepasťou a ja som mala v rukách ich životy. Naozaj skvelé sny.