XXVI.

XXVI.

„Dnes si krásna,“ privítal ma fešák, „vlastne si stále pekná.“ Potom na mňa vytasil veľký odzbrojujúci úsmev.

„To som nepočula,“ usmiala som sa tiež, na čo sa zatváril, že nechápe, „určite to vravíš každej.“ Vtedy som si uvedomila, že to môže byť nejaký lovec žien. Čo keď som len jedna z ďalších trofejí? Moje nervy! Musím si dávať pozor!

Čakal ma zastávke na Nivách. Odtiaľ sme šli na MHD smerom na Slavín. Po pár prestupoch, sme sa dostali na miesto. Bolo pred obedom a nebolo tam veľa ľudí. Prešli sme sa a našli si vhodné miesto na sedenie. Bola som celkom rada, že sme si sadli do tieňa. Už som mala trochu pripečený mozog.

„Koľko máš dnes na mňa času?“

Zarazilo ma to. Čo som mu mala povedať? Chcem ti len povedať, že  mám chalana? To som nemohla. Veď by som tu nemala byť. Anabela, čo to robíš?!

„Zaspala si,“ štuchol do mňa.

„Prepáč, trochu som rozmýšľala,“ zasmiala som sa.

Trochu sa ku mne natočil. „Nechcem, aby si si myslela, že ťa nejako uháňam alebo čo. Ak so mnou nechceš chodiť von, tak ja to nejako prekusnem. Pochopiť, to asi nepochopím, ale prekusnem...“

Ľahla som si na zem a podoprela sa lakťami. „Keby som nechcela, tak nejdem. Nemám problém povedať nie.“

„Tak to som rád. A čo teda dnes plánuješ?“ Pokrčila som plecami. Ľahol si na bok a naklonil sa nado mňa. Spustil sa vo mne poplach. „Páčila si sa mi už na tom moste. Bola si tam krásna. Aj teraz si.“ Obaja sme stíchli.

V hlave sa mi vírili myšlienky. Ten most. Fešák. Dominik. Fešák. Dominik. Fešák. Jeho ústa. Svalnaté telo. Krásne oči. Ten úsmev.

Zrazu sa jeho ústa nebezpečne priblížili ku mne. Zazvonil mi mobil. Rýchlo som sa pozrela, kto mi volá. Bol to Dominik. Ospravedlňujúco som sa pozrela na fešáka. Zdvihla som mobil a rýchlo som vstala.

„Ahoj,“ začala som.

„Ahoj, láska,“ ozval sa Dominik, „zajtra si na mňa nájdi čas, chcel by som si s tebou povyraziť. Neboj, večer ťa doveziem domov.“

Jediné na čo som sa zmohla bolo: uhm. Rozlúčili sme sa a s ťažkým srdcom som sa vrátila k fešákovi. Sadla som si vedľa neho.

„Stalo sa niečo?“ Aj on si sadol. „Vyzeráš sklesnuto.“

Záporne som pokrútila hlavou a ľahla si. Zavrela som oči a rozmýšľala nad tým, čo tam vlastne robím. Zrazu som zacítila jemný dotyk prstov na mojich prstoch. Jeho ruka sa preplietla s mojou. Chcela som otvoriť oči, ale to by znamenalo, že by som to musela zastaviť a ja som nechcela. Cítila som ako je blízko mňa a o chvíľu som cítila jeho pery na mojich. Otvorila som oči a on sa len nevinne usmieval. „Prepáč, ale neodolal som.“ Usmiala som sa. „A mohol som?“ Odpovedala som mu otázkou. „A  mala som na výber?“ Znovu mi dal pusu. „Nemala, i keď  si mi mohla dať jednu facku.“

A čo sme potom robili? Nie, nebozkávali! Počkať som z toho nešťastná? Nemala by som byť. Po tých dvoch pusinkách sme sa šli do mesta najesť a potom ma odprevadil na autobus. Pri rozlúčke sme si dali jemnú pusinku a cestou domov som mala hlavu v oblakoch. Potom som si uvedomila, že chodím s Dominikom a práve som spravila hroznú hlúposť. Ja som hrozná frajerka!!