Ako som prežila rok 2016

Najprv zhrniem v krátkosti článok (Plány na rok 2016), kde som písala, čo chcem spraviť za rok 2016. Vydarila sa mi asi len minimálna časť z neho. :D Takže ak to zhrnieme do bodov, tak:

• Nevoľnosť som vydala aj ako e-knihu, urobila som na ňu prvú čítačku
• Bocian a Bocianka musia ešte chvíľočku vydržať... ale na knihe sa úporne pracuje
• Keavad - aktivita v organizovaní začala, ale je stíšená, ale aj to sa rozbehne
• Abdon - prednáška zvládnutá, dokonca dvakrát; stretnutie sa nekonalo a ani spomínaná textová súťaž nie, ale Hráčsky kútik pokračuje aj tento rok
• stránka a dokončenie príbehu - dávala som sem nechutne úboho málo príbehov, fakt nebol čas; takže som žiadny príbeh nedokončila
• seriály - tých som pozerala habadej, lebo to bola moja forma oddychu
• vydavateľstvo - MÁM HO!

Teraz k tomu ako som prežila rok 2016, čo všetko som zažila, kde všade som bola a čo bolo moje "poprvé". Pokúsim sa o súhrn a vypichnem také TOPky.

Na začiatku roka som to všetko odpálila vydaním Nevoľnosti, ktorá si našla (zatiaľ len zopár) verných čitateľov, ktorých spätná väzba ma občas dojímala k slzám. Ďakujem vám za to, že ste sa dokázali s knihou tak prepojiť. Takisto ma potešili ohlasy k tomu, že vám kniha pomohla niečo prekonať alebo pochopiť. Na jar kniha vyšla aj v elektronickej podobe. Založila som aj FB stránku, kde sa dali sledovať aktivity a novinky. Musím na tom trochu popracovať, možno si tú FB stránku prispôsobím na mňa ako autorku.

Tento rok som oslávila svoju štvrťstoročnicu, čo znamená, že som dosiahla vek 25 rokov.

Absolvovali sme prednášku o Abdone a Amatérskych príbehoch na festivale Animeshow a Game expo 2016 a prispôsobenú prednášku sme zopakovali na jeseň aj na festivale Istrocon a Comics salon 2016.

Odišla som z postu predsedníčky redakčnej rady v obecnom časopise, pretože som to nemala kedy robiť. A robiť to tak na "pol zadku" nie je veľmi fér. Ale aj v tejto funkcii som spoznala veľa ľudí a bolo milé vedieť im pomôcť.

Prvého apríla som cestovala do Banskej Bystrice, aby som mohla poskytnúť svoj prvý rozhovor do rádia. Slobodný vysielač a relácia Všeho-Chuť. Vypočuť si ma môžete tu (https://soundcloud.com/slobodnyvysielac/vseho-chut-04-2016-04-01-literarny-pocine-s-nazvom-abdon). Ja som si samú seba mohla vypočuť až po pol roku a bola som zo seba príjemne prekvapená. :)

V apríli som odohrala ochotnícke divadelné predstavenie Mafiánky, kde som hrala taliansku mafiánku Pipinelu. Bolo to po dlhom čase, čo som stála opäť na pódiu ako herec. Predtým to boli Jasličkové slávnosti alebo školská hra Vianočná koleda, kde som hrala Scrooga a myslím, že to bola moja životná rola. :) :D S Mafiánkami sme boli aj na miniturné. Odohrali sme predstavenia v Chyzerovciach, Rovinke a potom ešte dve, opäť v Bernolákove.

Apríl bo dosť nabitý a ja som sa stala prvýkrát tetou! Ku koncu roka oficiálne aj krstnou!

V máji som viedla praktikanta ako šéfredaktorka Abdonu. Náš prvý oficiálny praktikant! Mám ešte na čom pracovať, ale Abdon už nie je iba pojem, ale miesto s pracovnou príležitosťou! :D

Na konci júna som mala svoju prvú čitáreň v rámci akcie Letná čitáreň u Florina v Dolnom Kubíne v Dielničke u Florina. Aj napriek komornej účasti som si to naplno užila a možno som bola aj rada, že sa tam netlačili davy. Neviem, ako by som to zvládla.

Presne v tomto čase som riešila aj vydavateľstvo a olalá od júla som sa stala konateľkou vo firme a riadim vlastné vydavateľstvo. Samozrejme, že všetky aktivity zahŕňajú veľa príprav a práce a prvá kniha vyšla až v novembri. Všetky knihy z vydavateľstva Art Floyd je možné sledovať buď na FB alebo na webe (www.vydaf.sk/).

V júli som precestovala pol Európy. Bola som navštíviť svoju sestru a švagra. Do Manchestra sme sa vydali autobusmi, takže som pochodila veľa krajín a zistila, že buď na ne ešte nie som zrelá alebo to naozaj nie je pre mňa. Našla som si v nich aj dobré veci, ale bývať by som v nich asi nechcela.

Na začiatku septembra som zažila skvelú dovolenku na Slovensku aj v Čechách a viac informácií a tipov sa dá dočítať aj v jednom z mojich cestopisov v Abdone.

Na konci októbra skončil môj prvý rok v práci, v ktorej pokračujem ďalej. Zatiaľ.

Okrem toho sa moja sestra, švagor a synovec vrátili späť na Slovensko, čo oživilo nielen našu domácnosť, ale aj pracovné abdoňácke debaty.

Počas novembra sa Abdon zúčastnil ako mediálny partner festivalov Hangukon a Nipponfest, kde som bola ako press. Ako všade píšem a hovorím, tieto festivaly naozaj stoja za to! Vrelo odporúčam!

Síce som tento rok prečítala veľmi málo kníh, čo mi je veľmi ľúto, ale mala som toho dosť. Ak by som však rátala aj knihy z vydavateľsta, tak by sa ten počet o niečo zvýšil a potom by som nemusela mať až také veľké výčitky. :)

Tento rok som spoznala veľa nových ľudí a veľa ľudí dostalo tvár a hlas. Spoznala som Viktóriu Drgoncovú (konečne sme sa prvýkrát videli naživo, aby som to dala na pravú mieru), ktorú by ste rozpučili v rukách lebo je zlatá a hrozne milá! A som rada, že som jej aspoň malou pomocou dokázala splniť dlhoročný sen - vydať knihu. V Dolnom Kubíne som našla svoju spriaznenú dušu Lenku, ktorá bola z knihy Nevoľnosť neopísateľne nadšená a stále je! Takého čitateľa prajem každému autorovi! Patrí jej veľké ďakujem za všetko, čo pre mňa nachystala a pripravila v rámci čítania knihy a za večery, ktoré sme strávili pri pivku, káve a pizzy. Tu som našla ešte jednu skvelú osobu, i keď ona nie je presne z DK. Ide o Katku, ktorá bola tiež nadšená Nevoľnosťou a ktorá sa venuje úžasnej tvorivej činnosti. Tu však netreba slová, ale treba si pozrieť na FB či na sashe značku LaseGray! Okrem toho som dodala tvár a hlas k Elizabeth z Abdonu, s ktorou som sa stretla v júni. Milá, ochotná a úprimná osoba, ktorej poetickú tvorbu budem stále obdivovať. Z Abdonu som sa stihla stretnúť aj s Liškodlačkou, ktorej precíznosť a pedantnosť spolu so zmyslom pre každú bláznivú vec sú obdivuhodné. V lete som sa stretla aj s Kikou, s ktorou sa "trápime" s knihou a dúfam, že to jej čakanie bude stáť za to. Je úžasné ako človek dokáže mať niektoré veci premyslené a keď žena píše o formule... klobúk dole. Energia z nej iba srší. Cez festivaly som sa dostala k Dade, ktorá sa ma ochotne ujala a robila mi doprovod na programe a bola som príjemne prekvapená ako sme si sadli. Navyše lolitku nespoznáte každý deň!

Ešte by som chcela poďakovať trom ľuďom, ktorí to so mnou tento rok pracovne zvládli. Poznám ich už dlhšie, ale tento rok sme to zase posunuli niekam ďalej. Samozrejme mojej sestre, ktorá to všetko zvláda aj popri dieťati. Simu, ktorá sa tak stala pre všetko zapálená, že sa bojím, aby mi nevzbĺkla. :D A Antonovi, ktorý mal neskutočnú trpezlivosť, pretože vždy, keď som sa na neho obrátila, tak mi pomohol. Jeho tvorba je neskutočná a v poslednom mesiaci sme si asi aj vytvorili vlastný humor po telefóne. :D Takže ľudia ďakujem a ja vám to raz všetko vrátim, i keď neviem či to budem mať všetko ako splatiť. :P

A aby som nezabudla na ešte jednu dôležitú osobu, ktorá mi tento rok pomohla s grafickými návrhmi, postrehmi a ochotou v Abdone - MetaLenku. Vždy ma poteší ak niekto z prvotných abdoňákov prejde "renesanciou" (ak si to ja nazývam). ;)

Rok 2016 bol náročný, úspešný, uponáhľaný, úžasný na zážitky a plný. Som rada, že som spoznala toľkých ľudí, toľké miesta a nové veci.

Ďakujem a dúfam, že aj rok 2017 bude minimálne tak obohacujúci ako ten predchádzajúci.

PS: AK som zabudla na niektorý dôležitý bod alebo osobu, ospravedlňujem sa, bolo toho naozaj veľa a mne práve  zastiera rozum eufória ako sa vraciam k všetkým tým veciam. :)

-DNA-