Deň 1320
„Odkedy poznáš Nesiux?“ Áres sa vynoril z tieňa. V rukách mal papiere, kde sa črtala gréčtina.
„Ešte keď žila na Zemi a hľadala tu Herkulesa. Vtedy mi povedala, že sa ešte zastaví,“ odpovedal Cháron. Opieral sa jednou rukou o palicu a druhou naznačoval pohyby, ako keby posilňoval. „Prečo sa pýtaš?“
„Ako vidíš, mám dnes dobrú náladu, i keď riešim tieto hlúpe veci,“ zdvihol papiere v rukách a zaksichtil sa na prievozníka. „Nesiux je jedna obdivuhodná žena, ktorú som nevidel celú večnosť. Keď zomrela, dotklo sa ma to, ale nemal som čas zájsť za ňou.“
„Ale pokiaľ viem, tak to už nejaký ten čas prešiel.“
„To viem,“ prikývol Áres a tváril sa, že je pohrúžený do papierov. „Bude dosť nahnevaná, keď sa teraz objavím. Ani neviem, kde vlastne je. Určite si tu zorganizovala vlastný svet.“
„Možno, videl som ju iba raz. A viem o nej len to, čo mi Mirce nakrákala.“
„Iba raz?“ začudoval sa Áres. „A ako sa dostala cez Styx?“
Cháron sa ponaťahoval a zopárkrát švihol palicou do vzduchu. „To šlo mimo mňa. Zopár takých prípadov sa už stalo. A nikdy mi nevysvetlili prečo.“ Zahľadel sa do diaľky. „Tuším niekto ide.“
„Počkám tu na teba, nevadí?“ opýtal sa ho boh vojny.
Cháron pokrčil plecia a jednou nohou už nasadal do loďky.
Keď sa Cháron vrátil na mólo, stáli tam dve postavy. Áres si šúchal líce a vedľa neho stála Nesiux. Mala na sebe krásne dlhé šaty zelenej farby a jej vlasy plavej farby, priam žiarili. Bola presne taká, akú si ju pamätal. Rozkročene stála a šaty sa jej jemne vlnili vo vetre, ktorý tu nebol častý. Pohodlne sa priplavil k mólu a hlavou naznačil pozdrav.
„Zdravím ťa prievozník,“ ozvala sa Nesiux. „Prepáč, že ti tu narúšam pokojné vody, ale tento záletník je nepolepšiteľný.“
Cháron chápavo prikývol. „Počul som, že ťa neprišiel pozrieť.“ Za túto vetu schytal od Áresa smrteľný pohľad. „Ako to, že som nemal tú česť previezť vás cez Styx?“
„Nie ste prepravca,“ usmiala sa, „pokiaľ si pamätám. Ale tento tu,“ ukázala na Áresa, „mi dlží niečo a konečne som ho vystopovala, aby mi to vrátil.“
Áres sa narovnal. Prstom ukázal na Chárona. „Ty si zradca,“ zasyčal. Nesiux kývla rukou, čím mu naznačila, nech neodbieha od témy. „Neviem, o čom hovoríš.“
„Dobre to vieš,“ odsekla mu. „Tá facka bola za to, že si neprišiel takú dlhú dobu a táto druhá...“ Napriahla sa a chcela mu jednu vylepiť, keď ju zadržala mocná ruka boha vojny.
„Tú prvú som si zaslúžil, ale túto určite nie.“ Pozeral sa jej do očí a jej výraz sa pomaly menil. O chvíľu sa z nahnevanej tváre vytratili zlostné vrásky a nahradil ich zamilovaný úsmev a oči prekypujúce vášňou.
Cháron si tieto zmeny všimol. Hlasno si odkašľal. „Uniká mi tu niečo?“ Ani jedna postava mu neodpovedala. Iba v diaľke bolo počuť šuchotavé kroky ďalšej duše. „No, ak sa mienite takto doberať, tak choďte inam. Toto je seriózne miesto.“ Rukami si vyhladil plášť a zaujal svoju zvyčajnú pozíciu pri vítaní duší.
Áres spolu s Nesiux sa lusknutím prstov vyparili. Zostala po nich len napäto-vášnivá atmosféra, ktorú tam zanechali.