Deň 532
Deň sa vliekol pomaly ako predpovedala Mirce. Cháron bol netrpezlivý a to sa odrazilo aj na prevoze duší. Dvakrát dokonca zablúdil a musel bojovať so Styx. Mal pocit, ako keby sa hnevala, že ona sa nemôže na tej slávnosti zúčastniť. Ale veď ona je rieka. Nemá ju ako pozvať.
Po náročnom dni sa konečne dostal domov. Už mal nachystané občerstvenie, program a aj hudbu. Mala prísť jedna miestna kapela. Bola zložená z miestnych zamestnancov, ktorí si krátili čas hrou na rôzne hudobné nástroje.
Cháron očakával takých tridsať ľudí, vrátane Mirciných operených príbuzných. Slávnosť sa začala navečer a osadenstvo sa začalo pomaly zbierať. K svojmu domu mala aj menšiu záhradu. Bola to výhoda, pretože bolo príjemné počasie.
Ako sa plnil dom i záhrada, mu dochádzalo, prečo dnes nezomrelo veľa ľudí a prečo je také počasie. Prišli tí, ktorí mali svoje kompetencie. Zrazu bolo na slávnosti asi 300 osôb a Cháron mal pocit, že ich stále pribúda.
„Je to tu skvelé,“ ozval sa jeden krákavý hlas, „Mirce, mala si pravdu. Som rád, že sa znova vidíme. A kde je ten tvoj slávny Cháron, pán hostiteľ?“
Akonáhle Cháron začul svoje meno od tých operencov, rýchlo unikal na opačnú stranu miestnosti. Hľadal prázdny pohár, aby si mohol vypiť. Hoci v podsvetí neboli moky ako hore na zemi, mali tu svoje lahodné vína, ktoré sa pestovali špeciálne pre bohov. To, že prišli kompetentní, malo svoje výhody.
„Cháron, kde si toľko? Všetci zo severu čakajú na teba. Chcú počuť tú príhodu s týmto domom,“ ozval sa ženský hlas a čiesi ruky ho zlapili za plášť a ťahali cez celý dom, až von do záhrady.
Tie čiesi ruky patrili Agite, ktorá pracovala pri súpise duší v jednej z častí podsvetia. Vonku na Chárona už čakalo desať ľudí s pohárikmi v ruke a veselými výrazmi. Cháron si dopil svoj pohár, ktorý si našťastie stihol vziať a povzbudený lahodným mokom, sa dal do rozprávania.
Po niekoľkých hodinách sa síce dom vyprázdnil, ale stále tam panovala veselá atmosféra. Všetci sa zabávali a kapela hrala vlastné hity. Cháron, ktorý sa stihol venovať každej skupinke na slávnosti bol so sebou spokojný, avšak, keď si uvedomil, že slávnosť sa predĺžila a on na druhý deň vstáva do práce, prebehol mu mráz po chrbte. Potom ho zahnal a mykol plecom, pretože aj tak nebude mať dlhšiu dobu čas na takéto slávnosti. Šepkalo sa čosi o veľkých veciach hore na zemi. Bude mať veľa práce.