Deň 874

Cháron vyliezol zo svojho domu a rýchlou chôdzou sa poberal k brehu rieky. Meškal. Mirce mu poslala odkaz po malom kostnatom vtáčikovi, ktorý tu plnil úlohu posla. Neposielala mu ho často, takže šlo o niečo vážne.

V rekordnom čase sa doplavil cez Styx na svoje mólo, kde už čakalo v zástupe zopár ľudí. Nad ich hlavami sa vznášala Mirce a hlasno šuchotala krídlami.

Cháron sa rýchlo vylodil a začal robiť svoju prácu. Vyzeralo to na dlhý deň.

Bolo po najväčšej špičke a v pozadí sa črtala ďalšia postava. Mirce odletela na prieskum, tak Cháron nemal odkiaľ vedieť, kto ide.

„Potrebujem sa čo najrýchlejšie dostať za Herkulesom,“ oznámila povýšene postava, keď stála tesne pred ním.

„Ja som prievozník, nie prepravca,“ s nezáujmom odpovedal Cháron.

„To mňa nezaujíma. Potrebujem sa tam dostať. A vy jediný viete, kde práve teraz je.“

Cháron si premeral postavu. Bola to žena, ktorá mohla mať najviac dvadsať pozemských rokov. Mala dlhé svetlé vlasy a peknú tváričku. Mala na sebe jednoduché biele šaty.

„Nie som prepravca. A ani nedávam pozor na zomrelých. Je mi jedno, kde sú.“

Žena si odkašľala. „Herkules nie je mŕtvy. Je tu na návšteve. Ale ja ho potrebujem hore,“ ukázala prstom dohora. „Je tam istá neodkladná záležitosť a nikto s tým nevie pohnúť. Navyše tu s vami len strácam čas. Tak sa poponáhľajte a ideme.“ Bez opýtania nasadla do loďky a čakala na prievozníka.

Cháron ostal stáť na móle. Nemienil počúvať nejakú ženskú, ktorá bola tvrdohlavá. Po niekoľkých minútach zistil, že sa nemieni vzdať. Otočil sa smerom k nej a pristúpil na okraj móla. „Každý mi za cestu platí.“

Žena zdvihla hlavu a uprene sa na neho pozrela. „Tak zaplatené dostanete až neskôr.“

„Vy ste mi nerozumeli,“ začal Cháron, ale ona ho prerušila mávnutím ruky, čím mu vytrhla palicu z ruky.

„Nie, to VY ste nerozumeli. Zoberiete ma za Herkulesom. Teraz!“ Žena už stála a ruky mala vystreté pred seba.

Cháron sa podvolil tejto divnej žene. Nasadol na loďku a vzal si palicu, ktorá na neho čakal na jeho mieste. Jemnými pohybmi palice sa prihovoril Styxu, aby ho nasmerovala za Herkulesom.

Po nejakom čase, cez ktorý Cháron úporne rozmýšľal, sa opýtal nahlas. „Prečo ste tam nešli sama, ak máte také zvláštne schopnosti?“

Žena sa zamyslela. „Nie je to vaša starosť. Ale poviem vám to. Ste mi celkom sympatický.“ Odkašľala si a pokračovala. „Dá sa k nemu dostať len cez túto rieku a s ňou dokážete komunikovať len vy. Preto som potrebovala vás.“

„Uhm,“ pokýval hlavou Cháron. „Budete chcieť aj odvoz späť?“

Žena sa zasmiala. „Veď nie ste prepravca.“

Cháron záporne pokrútil hlavou. „Nie, to nie som. Ale raz ste ma už presvedčili.“ Naznačil úklon. „Už sme tu.“ Zastavil loďku a odparkoval ju k brehu, aby mohla žena poľahky vystúpiť.

„Nemusíte nás čakať. Odtiaľto už cestu nájdeme,“ povedala, keď stála na brehu. „Ale niekedy sa za vami ešte zastavím.“

Cháron len pokýval hlavou a odrazil sa palicou do brehu.

„Ty si viezol Nesiux?“ ozval sa hlas Mirce nad jeho hlavou.

„Neviem, kto to bol,“ Cháron len mykol plecom. Naďalej sa venoval kormidlovaniu.

„Určite hľadala Herkulesa. Hm, chlapec bude mať problémy,“ zaškriekala Mirce.

Cháron zastal uprostred rieky. „To mám vedieť o všetkom všetko? Takto to tu funguje? Na klebetách?“

Mirce sa vzniesla na náprotivný breh. „Nie, to nie sú klebety. To sú fakty. Neboj sa, tento šoubiznis nie je zložitý. Len by si sa mal viac zaujímať o duše, ktoré vezieš. Využi ten čas, čo s nimi si. Čudoval by si sa, čo všetko sa môžeš podozvedať.“

„Povedala, že ešte príde.“

„Tak to máš šťastie. Je to žena, ktorá má zvláštne schopnosti. Nikto nevie, čo všetko dokáže. A keď si niekoho obľúbi, ten vyvolený má šťastie. Nikdy by si nechcel zažiť to peklo, čo ti dokáže spraviť zo života.“

„Mirce, príde ešte niekto?“ Mirce záporne pokrútila hlavou. „Tak idem domov. Dnes som mal toho až-až.“