Dupot koní
„Pozoruhodný nie som,“ namietol Taras. „Len chcem vedieť, prečo mám neustále riskovať svoj život.“
„Moje meno je Vel,“ muž sa predstavil a podal ruku Tarasovi.
„Taras, ale to už asi viete.“ Stisol mu ruku a potriasli si nimi. „Ako mám zasvätiť Roan do reči drakov, keď musím odtiaľto odísť a navyše je to dar, ktorý vám dajú draci. Či sa mýlim?“
Vel sa zasmial. „Ešte toho veľa nevieš, chlapče. Začneme pekne po poriadku. najskôr zájdeme do jednej chatrče, ktorá je po ceste. Musíme poslúchnuť kráľov príkaz. Tam ti porozprávam zvyšok.“ Vel zapískal a za niekoľko sekúnd k nemu pricválali dva kone. Ladne nasadol a pritiahol uzdu k sebe. „Dúfam, že mi budeš stačiť.“
Taras nasadol o niečo nešikovnejšie. Popchol koňa a nasledoval Vela. Cválali po ceste, ktorá sa kľukatila von z mesta. Obrábané pole vystriedal riedky les, kde zišli z cesty. Suché konáre praskali pod kopytami a pred nimi sa pomaly vynárala chatrč, v ktorej sa nesvietilo. Keď boli pri nej, zastali a zosadli. Vel uviazal svojho koňa o úzky strom a zamieril dnu. Taras urobil to isté a nasledoval ho.
Vel zapálil sviečku a položil ju na veľký okrúhly stôl, ktorý stál uprostred veľkej miestnosti, do ktorej vošli. Okolo neho boli masívne stoličky s dračími vzormi. Taras bruškami prstov po nich jemne prechádzal. Zrazu mu bol ten muž povedomý. Rozhliadal sa po miestnosti, ale slabé svetlo sviečky mu nedovoľovalo vidieť viac, ako by chcel.
„Hore máte izbu. Prespíte tam a zajtra ráno príde Roan aj s vašimi vecami. Chcete si to nechať vysvetliť teraz alebo sa chcete najskôr vyspať?“
Taras stále prechádzal prstami po operadlách stoličiek. Rozmýšľal.
„Ráno, múdrejšie večerať,“ potichu prehovoril.
Vel mlčky prikývol. Ukázal Tarasovi jeho izbu. „Ja spím tu,“ ukázal na dvere na druhej strane chodby. „Ak by ste niečo potrebovali.“
Vel sa s ním rozlúčil a odišiel do svojej izby. Taras zbehol dole do veľkej miestnosti. Sviečka už zhasínala, ale posledné zvyšky plameňa osvetľovali nábytok a steny podľa toho, kam ho Taras namieril. Všade boli draci. Vyrezávaný, vymodelovaný, namaľovaný.
Po niekoľkých minútach si našiel jedlo a navečeral sa. Ako krycí manéver odišiel hore do svojej izby, aby si Vel myslel, že sa rozhodol ísť spať. Taras mal však iné plány. Potreboval sa dostať k Adelfridovi. On ho do toho zatiahol a on mu mohol aj vysvetliť, o čo tu vlastne ide.