Nákupy

16.01.2013 18:20

Slnečné lúče stratili na intenzite. Dochádzali nám potraviny a museli sme podniknúť výlet do centra mesta. Blízko nášho úkrytu bol jeden obchod, ale ten zíval prázdnotou.

„Je to bieda,“ povedal som, keď sme stáli na hlavnom námestí. Kopal som nohou do kamienka, ktorý predo mnou ležal.

„Nie je to až také skvelé, ako by sme čakali,“ ozvala sa Nina.

„My sa ideme pozrieť tam,“ ukázal Marek dopredu smerom na radnicu.

Nina kývla hlavou a ja som sa ďalej hral s kamienkom.

„Nebaví ma to tu,“ povedala potichu.

Zaskočilo ma to. Nina bola jediná, o ktorej som si myslel, že to tu zvláda.

„Zmenil si sa,“ pokračovala pokojným tónom, „fyzicky a aj psychicky. I keď si stále trocha neohrabaný.“

„Hm, ďakujem,“ ticho som odpovedal. „Prečo mi to hovoríš?“

„Ani neviem,“ sadla si na okraj fontány, „im to nemôžem povedať. Mám pocit, že ma nepochopia. Ty si taký...“

„Neohrabaný,“ dokončil som za ňu. Prisadol som si k nej. „Prečo ich prenasledujete?“

„Prenasledujeme?“ otočila sa na mňa. Prikývol som. „Každý má vlastný dôvod.“

„Ten tvoj je aký? Rodičia? Alebo?“

„Manžel,“ smutne zakončila debatu.

„To mi je ľúto,“ povedal som potichu a postavil sa. „Poďme za nimi. Tu aj tak nič nie je.“ Nina vstala a nasledovala ma.

 

Po troch hodinách sme našli niečo, čo sa dalo považovať za jedlo. Hlavné zásoby sa minuli veľmi rýchlo. V zime budeme mať problém. Máme nasadené nejaké plodiny, ale neviem, či si s tým vystačíme. Mlieko som nevidel, už ani nepamätám. Čerstvé mäso je tiež nedostatkový tovar. Voda už dávno nie je ošetrovaná tými chlórovými blbosťami. Je taká, na akú naše telo ani nie je zvyknuté. Našťastie stolové vody sa dajú zohnať. A alkohol takisto.

Počas návštevy v meste sme nestretli veľké skupiny.  Skôr sme stretli len jeden pár a pár detí naháňajúcich sa medzi budovami.

Po emzákoch nebolo ani stopy. Neukázali sa ani pri škole. Nevadilo mi to. Nepotreboval som ich ku svojmu životu. Nina ma v meste prekvapila. Jej manžel. Bolo mi jej ľúto. Ani vo sne mi nenapadlo, že by mohla byť vydatá alebo byť vdova.  Zaujímalo ma, prečo sú tu chlapi. Po pravde ma potešilo, že si Nina všimla na mne zmeny. Nechcel som sa schváliť, ale svaly sa mi pekne črtali. A aj moje bojovné umenie sa obrátilo o stoosemdesiat stupňov.

Najbližšie sa asi vyberiem do mesta na osobné nákupy. Ide zima a potrebujem pár vecí na seba. Aj do terénu.

Vyhľadávanie

Kontakt

Denisa Kancírová