Nočný hostinec
Taras opustil chatrč cez okno, aby náhodou nevzbudil podozrenie u Vela. Odviazal koňa, s ktorým prišiel a potichu ho zaviedol ďalej od chatrče. Keď bol dosť ďaleko, nasadol a namieril do mesta. Po ceste rozmýšľal, kde by mohol nájsť Adelfrida. Nakoniec sa rozhodol ísť do hostinca.
K hostincu sa priblížil zozadu, kde nechal svojho koňa priviazaného o strom. Opatrne otvoril zadné dvere a počúval. Žiadny podozrivý zvuk. Snažil sa prispôsobiť tme v hostinci, aby neurobil zbytočne veľa hluku. Rozhodol sa nájsť Mutsu, ktorá mu povie, kde by našiel Adelfrida.
Dostal sa k schodom, ale namiesto toho, aby nimi vyšiel hore, pokračoval pozdĺž nich až sa dostal k trojici dverí. Rozmýšľal, v ktorej by ju našiel.
Zrazu sa za ním ozvali kroky. Taras ustrnul.
„Meškáš, šla som sa napiť,“ ozvala sa Mutsu spoza neho. „Poď von, tu nás môže začuť môj otec.“
Taras poslúchol a nasledoval jej kroky.
Pred hostincom si Taras všimol, že Mutsu je oblečená ako na lov zvery.
Mutsu sa priblížila ku koňovi a začala ho rozväzovať. „Nepoviem ti, kde je Adelfrid. Zavediem ťa k nemu. Pretože stále sa niečo kazí.“
„Čo sa ak zobudí tvoj otec alebo...?“
„Taras, nasadni na toho koňa a pomôž aj mne,“ ozvala sa Mutsu a držala koňa za uzdu. „Rýchlo, musíš byť v tej chatrči skôr ako sa Vel zobudí. Aj tak sa všetko vyvíja inak, ako by sa malo.“
Taras mlčky nasadol na koňa a jednou rukou vytiahol Mutsu, ktorú si posadil pred seba. Pevne chytil uzdu a popchol koňa do cvalu. Mutsu mu hovorila, kade má ísť.
Adelfrid býval blízko miesta, kde sídlili draci. Jemne zaklopal na dvere, ale Mutsu nečakala a vošla dnu. „Adelfrid dnes nespí. Určite sa trápi, čo urobí, pretože počul o tvojom vyhnanstve.“
„Počkaj,“ Taras zastavil Mutsu, „čo vlastne všetko vieš?“
„Viem o tom, čo sa má stať. Alebo aspoň jednu z možností.“
„Tak prečo hneď nepovieš, čo mám urobiť, aby sa to skončilo?“ opýtal sa Taras.
„Pretože, by to nebolo také, ako keď na to prídeš sám. Choď zopár krokov a za tými dverami bude sedieť. Bude sedieť vo veľkom kresle pri svetle sviečky a bude mať otvorené okno.“
„To všetko vidíš?“ neveriacky sa spýtal Taras.
Mutsu pokrútila hlavou. „Nie, len viem, že to robí vždy, keď potrebuje premýšľať. Počkám tu na stoličke.“