Nový deň
Taras osamel. Krútiac hlavou sa vrátil od izby, kde si ľahol späť do postele a zaspal. Snívali sa mu sny o jeho drakoch, o Fialke, o hlase, ktorý sa s ním rozprával.
Prebudili ho slnečné lúče. Posadil sa na posteli a načiahol krk, aby vyzrel von oknom. Pred hostincom behali sliepky a deti ich naháňali palicami.
Taras sa obliekol a rozhodol sa pre prechádzku a nie pre raňajky. Dole v hostinci nenašiel Mutsu a hostinskému sa radšej oblúkom vyhol.
Vyšiel na ulicu a pomaly smeroval k domu, kam ho zaviedla Roan. Pred domom neboli žiadni muži. Navyše si nevšimol, žeby ho nejaký z nich sledoval. Nakukol cez okno, ale nič nevidel. Vnútri bola len tma. Podišiel k dverám a zaklopal. Nič. Zaklopal znova.
„Čo potrebujete?“ ozval sa ženský hlas.
Taras sa otočil smerom odkiaľ prichádzal a spoza rohu vyšla Roan.
„Neviem prečo, ste sa sem vrátili.“
„Ani sám neviem,“ odpovedal Taras, „vôbec neviem, čo odo mňa chcete.“
Roan sa k nemu priblížila. „Aby ste šli za drakmi, aby som sa s nimi mohla rozprávať a aby odišli.“
Taras pokrútil hlavou. „Nie je to také ľahké, ako si predstavujete.“
„Pôjdete za nimi. Večer sa za Vami zastavím.“
Taras sa blížil k drakom. Široko-ďaleko nebolo ani človiečika. Bol čas obeda. Taras si vybral tento čas, aby ho nikto nevidel.
„Prečo si ešte tu?“ ozval sa hlas, ktorý sa s Tarasom rozprával včera. Bol tesne pri drakoch, ktorí mali obednú siestu. Ležali v relatívnej blízkosti. „Zabudol si včera na niečo?“
„Ja som,“ začal Taras, „potreboval by som niečo.“
„Ty od nás niečo žiadaš?“
„Od vás?“ spýtal sa zarazene Taras. „Môžem vedieť, s kým sa rozprávam?“
Draci zdvihli hlavy a upriamili pohľad na návštevníka. Najbližšie k Tarasovi ležal veľký drak s ligotavými šupinami. Spoza neho sa vynoril o niečo menší drak, ktorý mal matnejšie šupiny a jeho farba sa menila podľa toho, ako na neho dopadali slnečné lúče. „Prečo je také dôležité, aby si vedel, kto sa s tebou rozpráva?“ prehovoril drak.
Taras sa zapotácal. „Ty vieš hovoriť? Veď, draci...“
„Všetci vieme hovoriť,“ ozval sa drak s ligotavými šupinami, „iba vy, ľudia, si nezaslúžite počuť naše hlasy.“