Prečo?

Nočný návštevník zostal ticho stáť. Taras zopakoval otázku. „Kto ste a čo chcete?“

Návštevník zavrel dvere a pomalými krokmi prešiel k oknu. „Vôbec nie je dôležité, kto som.“

Tarasovi sa zdal ten hlas povedomý. „To si myslíte vy. Ja potrebujem vedieť, prečo ma budíte v noci a neprídete ako normálny človek cez deň.“

„Prečo ste tu ostali?“ opýtal sa návštevník, ignorujúc tých pár viet, čo utrúsil Taras. „Prečo tu ostane niekto, kto prišiel o všetko? A prečo ste sa vrátili?“

Taras si sadol na posteľ a pozorne sledoval muža, ktorý pozeral von oknom. Mal na sebe čierny plášť s kapucňou. Takéto oblečenie v tomto meste nevidel. Žeby to nebol miestny? „Zavolal ma bývalý kráľ. Chcel odo mňa pomoc. Jednu noc tu prespím a odídem.“

„Klamete,“ pokojne zaznel hlas, „zaplatili ste na ďalšie tri noci vopred.“

„Ste dobre informovaní,“ ironicky sa ozval Taras.

„Myslel som, že ste ten typ, ktorý sa niekam zašije a bude tam dožívať svoj život v úbohých výčitkách...“ Taras sa rozčúlene zdvihol, ale zastavilo ho ostrie dýky, ktorá smerovala spod plášťa muža. Bol otočený k Tarasovi, ale nevidel mu do tváre. „Pôjdete so mnou alebo?“

„Alebo?“ zopakoval Taras.

„Podľa mňa je dosť očividné, aká je druhá možnosť,“ odpovedal muž, stále pripravený zatlačiť na dýku.

Dve postavy vyšli z hostinca. Prvá sa obozretne pohybovala po uliciach. Smerovali von z mesta. Taras tušil, kam smerujú.

Po polhodine zastavili tam, kde pred nejakým časom skonali jeho draci. Taras spozoroval na oblohe veľké čierne telá. Kde-tu sa obloha rozžiarila plameňom. V ovzduší sa šírili tlmené zvuky vystriedané vyššími.

„Počujete ako smútia?“ opýtal sa Taras muža. Ten iba prikývol. „Takto vedia vydržať aj niekoľko rokov.“

„O chvíľu príde niekto, kto sa s vami chce porozprávať.“

„Kto?“ opýtal sa Taras. „Prečo tu?“

„Máte priveľa otázok a žiadnu skutočnú chuť po poznaní.“ S týmito slovami muž odišiel a nechal Tarasa samého.

„Dobrý večer,“ ozval sa hlas mladej ženy, ktorá sa objavila po boku Tarasa. „Asi tu čakáte na mňa.“

Taras prikývol. Nočná obloha bola mierne zatiahnutá, ale dokázal rozlíšiť jemné črty mladej dievčiny, ktorá sa objavila sčista-jasna. „Trochu nerozumiem, čo tu robím.“

„Rozumiete drakom a oni vás teraz potrebujú.“ Ukázala smerom hore na oblohu, kde sa preháňali.

„A čo s tým všetkým máte vy?“

„Som niekto, kto im chce tiež pomôcť. A kráľ, pokiaľ viem, nie je veľmi otvorenými diplomatickému prístupu. Pomôžem vám, aby ste sa s nimi mohli porozprávať. Ale niečo za niečo.“

„Ako inak,“ zamrmlal Taras. „Čo odo mňa chcete?“