Ty?!
Kráľ chcel odísť. Slnko už zapadlo. Väčšina obyvateľov necestovala v noci, ale kráľ sa nemohol zdržovať. Ak im Taras nepomôže, musí vymyslieť nejakú inú taktiku. Alebo presvedčiť terajšieho kráľa k spolupráci. Čakal už dosť. Kráľ vykročil cestičkou, ktorá smerovala k hlavnému mestu Pantaleon.
Kráľ putoval celú noc a aj nasledujúci deň. Pri prechádzaní jednej dediny, ktorá bola tvorená zopár domcami, započul za sebou vŕzgajúce kroky. „Ste neúnavný. Nepovedal by som, že zvládnete také tempo.“
„Nebol som kráľom pre nič za nič.“
Taras sa zasmial. „Nechcel som vás uraziť.“
„Rozmysleli ste si to?“
Taras zvážnel. „Chcem sa s nimi porozprávať. Nehovorím, že pomôžem, ale aspoň ich vypočujem.“
Kráľ prikývol. Bol rád, že aspoň niečo ho núti ísť s ním. „Iba si doplním zásoby a pokračujeme. Dúfam, že udržíte so mnou krok.“
Slnko stúpalo nad obzor, keď sa dvaja cestovatelia objavili pred mestskými bránami. Stráž im zahatala cestu. V tejto dobe mali všetci cudzí obyvatelia obmedzený prístup do mesta. Vojak po ľavej strane si premeral staršieho cestujúceho. Spoznal v ňom starého kráľa a pustil ich oboch dnu. Kráľovho spoločníka však vyprevadil so skúmavým pohľadom. Vojakovi bol druhý muž povedomý, ale nevedel si ani za nič spomenúť, kde ho videl.
Adelfrid spolu s Tarasom smerovali smerom k hradu. Keď tu bol Taras prvýkrát, jeho kroky smerovali presne na to isté miesto. S Adelfridom sa dohodli na tom, že oboznámia terajšieho kráľa s Tarasovou prítomnosťou. Kráľ obmedzil aj prístup k drakom. Chcel sa vyhnúť stratám na životoch.
Vstúpili hlavnou bránou do hradu. Kráľa počkali v sále, kde sa na jednom konci vynímal trón s kráľom.
„Ty?!“ Kráľ vyskočil zatínajúc päsťami. „Myslel som, že sa tu už nikdy neukážeš.“
Obaja si najprv kľakli a až potom prehovoril ako prvý Adelfrid. „Kráľ, Taras prišiel preto lebo sa chce porozprávať s drakmi. Preto prosím, dovoľte mu priblížiť sa k nim.“
„Adelfrid, vieš, že si ťa vážim. Ale dovoľ nech hovorí sám za seba. Alebo sa z neho stala obyčajná ženská?“ Kráľ zostúpil zo schodov a priblížil sa k Tarasovi, aby mu videl do tváre.
Taras sa postavil. „Adelfrid má pravdu. Netreba k tomu nič dodať.“