Ty nie si ten pravý
„Ale prečo...?“
Tarasa prerušil drak. „Títo mŕtvi draci,“ pohodil chvostom po hroboch, „s vami nemali povolenie hovoriť. Aj do toho nezmyselného ľudského boja šli napriek výstrahe. Mali vás mimoriadne rady. Naša komunita vôbec nechápe prečo.“
Ostatní draci prikývli. Veľký drak s ligotavými šupinami prehovoril „Taras, vy ste nemali byť ten, kto sa mal s nami rozprávať. Kde je tá žena?“
„Žena?“ neveriacky sa opýtal Taras. Stál pred drakmi, slnko pripekalo a v diaľke počul slabé zvuky nôh.
„Ešte si sa ho to nemal spýtať,“ ozval sa drak s matnejšími šupinami. „A ide o dievča. Ešte je to len dievča.“
„Mutsu. Že? Hostinského dcéra. Vidí budúcnosť.“
„Taras, si taký krátkozraký. Vôbec nevieš, čo sa na tomto svete deje,“ veľký drak opovržlivo vybafol dym z nozdier.
„Choď do vzduchu, spievať. Už prešiel čas oddychu,“ drak roztiahol krídla a ostatní sa na jeho povel vzniesli do vzduchu. „Draci už nepatria do tvojho života. Zmier sa s tým.“
„Tak prečo sa so mnou rozprávate?“
„Pretože mám úctu voči našim zosnulým bratom a sestrám. Chceli by, aby sme ti povedali, že si môžeš žiť svojím životom.“ Drak sa vzniesol do vzduchu a nechal Tarasa samého.
„Poďte s nami!“ ozval sa hlas spoza Tarasovho chrbta.
Vojaci doviedli Tarasa za kráľom do prijímacej miestnosti, kde sa s ním stretol aj predtým. Kráľ sa nervózne prechádzal hore-dole. V miestnosti stáli vojaci pri vchodoch, ktoré zatarasili hneď potom, ako bol Taras vnútri.
„Nemusíte sa obávať ničoho,“ začal Taras bez toho, aby ho niekto vyzval hovoriť, „draci mi práve oznámili, že s nimi nemám nič spoločné. Vlastne tu nemám, čo robiť.“
„Mňa vôbec nezaujíma, čo ste tam robili, mňa zaujíma len jedno, prečo sa dotoho všetkého montuje Roan. Čo od vás chcela?“ nazúrene sa opýtal kráľ, ktorý sa rýchlymi krokmi priblížil k Tarasovi. Prepaľoval ho pohľadom, ruky založené za chrbtom.
„Čo ma po Roan? Ona prišla za mnou. Stále chcela to isté, ale teraz je to jasné. Nič z toho nebude?!“ Taras priam kričal na kráľa, pričom vojaci sa priblížili k tejto dvojici. Kráľ im však rukou naznačil, aby zostali na mieste. „Prečo vás vlastne zaujíma Roan s jej prívržencami?“
„Ona sa stále vláči s tými skrachovancami?“ kráľ sa otočil Tarasovi chrbtom a prešiel krížom cez miestnosť k vedľajšiemu vchodu. „Odpoviem na otázku, prečo ma to zaujíma.“ Dvere sa otvorili a kráľ dotiahol niekoho dnu. „Roan je moja dcéra.“