XL.

XL.

Prebudila som sa s úsmevom na perách, ani neviem prečo. Absolvovala som rannú sprchu. Pri raňajkách sme sa dohodli, že doobeda ešte skočíme do Dominikovej práce, kde si on vybaví posledné veci a ja sa aspoň rozlúčim s novými kolegami.

V práci to prešlo celkom rýchlo, i keď sme sa odtiaľ dostali až o tretej a na Dominikovi som si všimla, že nie je z toho nadšený, asi si myslel, že nestíhame to more. Ja som z toho až taká nešťastná nebola.

Aj tak som však o polhodinu sedela na lodi a tuho zvierala okraje záchrannej vesty, ktorú som mala na sebe oblečenú.

„Stŕpnu ti prsty, uvoľni sa,“ štuchol do mňa Dominik.

„Uhm,“ prikývla som, ale aj tak som sa neuvoľnila. Meravo som pozerala pred seba. Videla som len vodu, vlny, nejakú čajku v diaľke, okraj lode. Zboku som počula kapitánov hlas, teda nie kapitána, ale chlapíka, ktorý viedol loď.

„Už sme tu?“ začula som Dominikovu otázku.

„Kde tu?“ prudko som sa otočila a skoro som spadla cez palubu.

Dominik ma chytil pevne  za ramená. „Pozor kráska!“

Placho som sa usmiala, ale od tej chvíle som si dávala taký veľký pozor, že až! Keď sme boli na tom mieste, tak sme zakotvili. S Dominikom sme skočili do mora, i keď som najprv protestovala, že bez vesty tam nevleziem.

Voda bola neskutočne priezračná a blízko nás bola dokonca plytčina, na ktorej mi voda siahala po bradu. Kapitán lode si zatiaľ čítal noviny. My sme sa bláznili vo vode, potápali sa a len tak sa vyvaľovali na prove lodi.

Keď sa už začalo stmievať, zdvihli sme kotvy a vrátili sa späť na pláž. Skočili sme na večeru. O polnoci sme boli v hoteli, ruka v ruke vo výťahu. Unavene som klesla na gauč a nevládala som vstať.

„Idem do sprchy a ty zatiaľ nezaspi,“ zasmial sa Dominik, ktorý mal na počudovanie priveľa energie.

Po nekonečne dlhej dobe vyšiel z kúpeľne, čo som mu aj povedala a potom som sa zavrela do sprchy ja. Voda ma prebrala, ale nie veľmi.

„Kedy nám to zajtra letí?“ ľahla som si k Dominikovi na posteľ, ktorý surfoval na internete.

„O tretej. Takže sa stihneme naraňajkovať, zbaliť sa a ísť.“

„Uf, ani sa mi nechce ísť domov. Bolo tu tak fajn,“ vzdychla som. Prevrátila sa na druhý bok a o pár minút som zacítila, ako sa ku mne pritisol Dominik.

Posledná noc v spoločnom objatí.