XLII.

XLII.

Rodičia mi volali ráno o siedmej! O siedmej! Prišla som z dovolenky a oni mi druhý deň zavolajú, aby som že vraj nezaspala. Neviem, čo by som asi tak prespala.

Ale aspoň, že sa vrátia o dva dni. Takže mám ešte dva večery bez nic. Viktora by som sa teoreticky dokázala zbaviť. Hneď na to mi však volala Kika a zajednala si ma na dnešný večer. Tak som si musela nechať romantický večer na druhý deň.

Dominik mi však tiež veľmi nenarušil plány, pretože ho v práci dusili. Že, aby mu to nevypadlo z hlavy.

Šesť hodín večer. Oblečená, nalíčená a s dostatočnou hotovosťou som sa vybrala k dverám, kde už stepovala Kika. „Kde sú baby?“ spýtala som sa.

„Ále,“ začala, „vymýšľajú. Mám ťa len pre seba.“ Vyplazila jazyk a ja som sa zatvárila, že sa bojím.

„Ako si sa tu mala, počas mojej neprítomnosti?“

„Anabela!“ skríkla na mňa Kika uprostred ulice. „Ty si bola na dovolenke s frajerom a pýtaš sa ma, ako bolo? Moje nervy dievča, odkiaľ si ty spadla?“

Pokrčila som plecami. „Ale veď sa nič nestalo. A chcela som byť slušná a nesebecká.“

„To tu na mňa nehraj,“ zaksichtila sa, „dobre vieš, že vždy ma zaujímajú najprv veci ohľadom dovoleniek s frajermi.“

Tak som jej podrobne opísala moju dovolenku a aj horúce chvíľky, jediné, čo som vynechala bolo to s dieťaťom. Keď sme konečne zakotvili v podniku, objednala som tvrdé, za čo som si vyžiadala začudovaný pohľad. „Potrebujem sa trochu odreagovať, aby som ti povedala ešte jeden malý detail.“

Kika onemela a pozerala na mňa s otvorenými ústami. Ihneď zavolala čašníka, aby sa pri nás pristavil. „Ako veľmi je to také?“ spýtala sa ma a ja som jej ukázala, že dosť. „Poprosím ešte trikrát pre každú to isté. A môžete nám to pripraviť hneď sem.“

Čašník sa začudovane pozrel na Kiku, ale ona ho už ignorovala. Po tých štyroch kolách som bola súca, aby som jej to povedala. S mierne opitým hlasom, ale už som nemala také zábrany. Po príbehu sa Kika netvárila až tak, ako by sa podľa mňa mala. „Tebe to nie je čudné?“

„Pozri, je to milý chalan. A zmenil sa. Lebo kým si bola preč, stretla som zopár ľudí, ktorí Dominika poznajú. Ani sa nepýtaj, ako som sa k nim dostala. A tvrdia, že sa otočil o stoosemdesiat stupňov. Takže v pohode. Čo sa stalo, stalo sa. Každý má nejaké temné tajomstvo,“ štuchla do mňa, ako keby som ja nejaké mala.

„Aha, myslíš Rada?!“

„Hej, dúfam, že sa ti neozval. Videla som ho párkrát. Asi bol za Viktorom. Teraz sa mi už nepozdáva. Je taký úlisný.“

„Blbosť!“ kývla som rukou a zhodila prázdne poháriky. Našťastie sa len prevrhli na stole.

„Mali by sme ísť domov,“ navrhla Kika, pretože tušila, že so mnou sa už asi veškerá zábava skončila. A keď som prišla domov, bola som jej za to vďačná. Nechcela som vracať niekde na ulici. Stihla som si to nechať pekne krásne na domov.