XLVIII.

XLVIII.

Okrem toho, že som zaspala a do mesta som šla až pred obedom, som sa poriadne nemohla ani pohnúť. Dostihla ma svalovica z fitka. Prečo som neostala doma? Mala k nám prísť rodinná delegácia kvôli bratovej svadbe a ja som naozaj nemala náladu počúvať ich. Chcela som ísť do Polusu, ale na koniec som sa rozhodla pre Aupark. Keď som stretla Rada minule, tak to bolo práve v Poluse. Viem, že by som mu podľahla. Bola som zronená a práve preto taká náchylná k tomu, aby som sa na niekoho naviazala.

V útrobách nákupného centra som sa rozhodla pobehať obchody. Predtým som sa však rozhodla pre poriadny obed. Vybehla som na poschodie, kde sa na mňa usmievali stoly a stoličky. S táckou v ruke som si objednávala steak s ryžou a miešaným šalátom. Ako nápoj som si dala obyčajnú minerálku. Keďže som chcela ísť do kina, plánovala som aj pukance s kolou. Nemohla som to s toľkým cukrom preháňať. S poloplným tanierom som si zapla na mobile wifi a skontrolovala maily. Či niekomu nejde o život. Nešlo. Mobil som hodila do tašky a pokračovala v jedení. S plným bruchom, prázdnou táckou a ľahkou kabelkou som vykročila, aby som tácku doložila na odkladacie miesto. Bola jedna hodina a mne sa mohla začať nákupná horúčka.

Po dvoch hodinách som si vyčerpane sadla na lavičku, ktorú som si dokonca musela chvíľu vystáť. Nohy som si vystrela pred seba, ale po niekoľkých hrozbách vybitých zubov, som si ich musela stiahnuť. Moja kabelka veľmi na váhe nepribrala. Mala som v nej zmotané dve letné tričká a jedny kraťase. Plus krém na tvár a mydlo.

Bol čas.

Čas na film a slané pukance. Vybehla som po jednom i druhom schodisku. Vybehla, ako vybehla. Svalovicu som trochu rozchodila, ale stále som si cítila každé svalové vlákno v mojom tele. Včera som si nepozrela, čo ide v kine a tak som šla naslepo. Stála som pred pokladňou a pozerala hore na obrazovky. Akási komédia. Videla som na ňu ukážku v telke. Mala začať o desať minút. Rýchlo som sa presunula k pokladni, kúpila lístok a posunula sa k pokladni na občerstvenie.

V jednej ruke pohár s kolou, v druhej pukance. Medzi prstami som mala vložený lístok, aby mi ho mohli odtrhnúť. Moja sála bola na prízemí a tak som musela bezpečne prejsť schodisko. Vypýtala som si miesto v strede radu, ale vo vyššej časti sály. V kinosále to však zívalo prázdnotou. Okrem mňa tam boli ešte dva páry a štvorčlenná skupinka. Presunula som o pár radov nižšie a s chuťou sa rozložila na viacero sedadiel. Filmový zážitok sa mohol začať.

Keď som si konečne sadla doma na posteľ, vbehla mi do izby mama. „Kde si bola celý deň?“

„V meste,“ odpovedala som vyčerpane a zvalila sa na posteľ. „Prečo?“

„Mali sme plný dom a nemal mi kto pomôcť. Viktor je v takýchto veciach nemehlo a Maťa dnes nemohla prísť kvôli práci. Vieš ako to vyzeralo?“ Na túto rečnícku otázku som záporne pokrútila hlavou. „Tvoj otec to má u teba schované. Máš sa na čo tešiť.“ Pohrozila mi prstom, ale potom sa usmiala. „A čo si si kúpila?“

Usmiala som sa aj ja. Moja mama sa nezaprie. Vie, že keď mi je nanič, potrebujem deň pre seba. Ako-tak som sa pozviechala, pričom sa ona usadila na moje miesto. Poukazovala som jej slabý úlovok a rozpovedala obsah filmu. „Mala by si na neho ísť. Je fakt dobrý.“

„Zlatko?“ ozval sa otec z chodby. „Kde si?“

Mama kývla hlavou. Postavila sa, jemne ma objala a vyšla von. „Už idem drahý. Čo potrebuješ tento raz?“