XXV.

XXV.

Dnes sa to celkom dalo. Ráno som sa už necítila tak hrozne. Hneď ako som otvorila oči, som si dala predsavzatie, že to s fešákom vyriešim.  Otvorila som si mail, kde ma čakala správa. Poskočilo mi srdce, za čo som sa vyhrešila a radšej som hneď písala Dominikovi SMS, že čo dnes. Ten ma zrušil v zárodku, že dnes musí odcestovať  na dva dni. Čo mi to len robí?! Ááááá. No Anabela, dva dni sa budeš musieť držať na uzde.

Fešák mi písal!

To milé stretnutie minule ma potešilo. A niečo som spomínal o kine, tak máš čas? Napríklad dnes?

Hneď som si pozrela, kedy mi to písal. Dnes nadránom! Áááá! Kým som panikárila, už mi fešáčik písal na gmail chate.

Fešák: si tu aj naozaj, ci len ako zelena bodka?

Ja: som tu :) a co by si chcel?

Fešák: to ti nemozem povedat :P :D ale rano som ti pisal... uz si citala?

Ja: ano citala. A to rano myslis tu noc? :D

Fešák: no vidim, ze nie si ranne vtaca. A mozem si zapisat prvy poznatok o tebe

Ja: tak to sa mi nepaci :/

Fešák: mala by si to teda zmenit... a aka je odpoved?

Ja: na co?

Fešák: na ten mail

Ja: aha :D no ...... a na co by sme sli?

Fešák: co pojde.... a tak aby ti to vyhovovalo :)

Ja: no... tak mozme ist

Anabela čo to robíš?! Čo?!

Fešák: tak sa dohodnime ze o druhej sa stretneme v poluse.... moze byt?

Ja: ano... a poznavacie znamenie?

Fešák: cervena ruza ;)

Ja: okej :D tak poobede

Rýchlo som sa vypla. Dokelu! To nie je dobré. Nie je. Naozaj? Veď to s ním chcem vyriešiť. Poviem mu, že sme len kamaráti a nič viac. Ale tá červená ruža asi nevyzerá až tak nevinne. Moje nervy, zase som dopadla zle. Najbližšie pri stretnutí s Dominikom sa budem cítiť ako najväčšia hriešnica.

Celé doobedie som behala po dome ako mačka pred pôrodom. Tak ma ohodnotila mama. Aspoň, že sa nepýtala, čo sa deje. Neviem, ako by som jej to vysvetľovala. Našťastie sa nikto nepýtal kam idem. Odišla som z domu a išla som na autobus. Nemohla som sa na nič sústrediť a tak som v autobuse počúvala hudbu. Na Bajkalskej som vystúpila a s malou dušičkou som sa vydala smerom k polusu.

Rýchlo som sa ponáhľala ku kinu. A tam...červená ruža, ktorú mi vtisol do ruky a dal mi pusu na líce. Skoro som sa roztopila. Len som sa usmiala, lebo som nevedela, čo skôr.

„Lístky som už kúpil. Bol som tu skôr,“ povedal mi. Našťastie ma nedržal a ani nič podobné. „Pukance si dáš?“ Iba som otvorila ústa a už trielil k pokladni a onedlho som už držala v ruke pukance a kolu.

Film bola nejaká komédia. Nasmiali sme sa a bolo mi táááááák super. Po kine sme sa ešte prešli po meste. A dohodli sme sa  aj na zajtra.

Ja viem! Anabela, ty si ale hlúpa?! Kocúr odíde a myši majú hody! Ale aj pri rozlúčke mi dal pusu na líce. Potom sa ponáhľal lebo niečo mal. Aspoňže. Vyhla som sa trápnemu okamihu. I keď som nevyriešila to, čo som chcela.