XXXI.

XXXI.

To dnes bolo! Naozaj! Pekne po poriadku...

Zobudila som sa s unaveným telom, ako keby som celú noc kopala jarky. Dobalila som si posledné veci, ako inak. Doma som stihla obedovať. Potom ma už vyzdvihol Dominik s tým, že mám málo vecí.

„Málo vecí?“ odpovedala som mu otázkou. Chytil ma za ruku a usmial sa na mňa.

„Len som myslel, že sa zbalíš do väčšieho. Keď tak, niečo kúpime tam.“

Nahodila so prekvapený výraz. „A ty máš koľko toho?“

„Dvakrát viac. Ale mám tam aj pracovné veci.“ Mykla som plecami a vbehol dnu, aby uistil mojich rodičov, že budem v poriadku i keď pri tom jeho vplyve na nich, to nebude vôbec ťažké.

Rozlúčila som sa s nimi a musela potvrdiť časy a dátumy, aby som sa im ozvala.  Po tejto malej ceremónii sme mohli konečne vyraziť. Šli sme k nemu domov.

„A kto nás vezme na letisko?“ začala som debatu, ako som zápasila pohodlnosť verzus bezpečnostný pás.

„Tu si to povoľ,“ Dominik sa načiahol a zrazu som bola ako  v bavlnke. „No keď máš len ten kufor, tak som myslel, že by sme mohli ísť MHD. Vadilo by ti to?“

„Nie,“ pokrútila som hlavou. „Našťastie som si naplnila kufor tak, aby som ho zvládla.“ Zasmial sa.

Lietadlo nám letelo o šiestej a tak sme na byte neboli dlho. Potom sme sa nejako dostali na zastávku a tramdadá sme cestovali na letisko. V bruchu som mala nejaké divné kŕče. Neviem, či to bolo z cestovnej horúčky alebo z predstavy, že večer budeme my dvaja ležať v jednej posteli. Vtedy som si naozaj pomyslela: Moje nervy! Anabela, ty ideš na dovolenku so svojím chalanom! Budeš s ním desať dní sama! V izbe! Áááááá! Dominik mal našťastie iné povinnosti. Stále niečo vybavoval cez telefón a kútikom duše som dúfala, že sa to na poslednú chvíľu zruší. Nezrušilo. Dôkazom je to, že práve sedím v hotelovej izbe na posteli. Pred chvíľou som si vybalila veci do skrine. Nie je to izba, je to skôr apartmán. Je to neskutočné! Ach! Už som stihla aj povinne nahlásiť svoj existenčný stav a miesto pobytu mojim rodičom. Dominik je práve dole a vybavuje nejakú večeru, lebo sa predtým nejako nepochopili. Myslela som, že bude hovoriť anglicky, ale on vytiahol takú španielčinu, že dovi?! Ja ani nie som hladná ako unavená. Z cestovania som vždy taká uťahaná. Len si tu ľahnem a počkám na Dominika. Zapnem si telku a ...