XXXII.

XXXII.

Zaspala som ako poleno! Môj prvý večer v Španielsku a ja som ho pretárala v ríše snov. Vlastne ani tam nie! Nič sa mi nesnívalo. Fňuk.

Zobudila som sama. Zmeškala som aj prvú noc s Dominikom! Trapas. Keď sa ma na toto spýta Kika, tak sa začne rehotať ako taká kobyla. Trapas.

Predtým než som sa rozhodla vstať z postele, jemne som sa nadvihla a skontrolovala, či som nenaslintala na vankúš. Našťastie ani stopa po slinách. Až keď som si sadla do tureckého sedu na posteli zistila som, že som inde, než keď som zaspala. Takže ma posunul. On sa ma dotýkal a nič som z toho nemala! Ja som totálny blbec. Nič iné sa nedá povedať. Ale zase, čo som čakal? Že sa na mňa hneď vrhne? Veď doteraz nič nechcel. Ach jaj.

Vstala som z postele a odcupitala cez veľkú miestnosť do kúpeľne. Poslušne som sa vycikala, umyla zúbky a tvár a pozrela sa do zrkadla, či vyzerám k svetu. V zrkadle som zbadala svoje dlhé tričko, ktoré som mala na spanie. Ale kto mi ho obliekol? Snáď som nezmeškala aj to, že ma Dominik videl nahú?! Óch, to nie. Keď som vstala, som si ani nevšimla, že nemám podprdu?

Potiahla som nosom, ale jediný výsledok bol, že som potrebovala nutne sprchu. Zhodila som všetko zo seba a vošla do toho sprchovacieho kúta, kde by som aj zablúdila. Ja chcem takúto sprchu doma! Mamííí! Stačilo, keby ju mal Dominik. Tam by som ju občas po škole využila.

Voňavá, suchá a v obkrútenom uteráku som vyšla z kúpeľne. V skrini som si našla niečo ľahké a príjemné, takže tričko a kraťase. Veľmi originálne. Mala by som si nakúpiť nejaké šaty. Zišli by sa mi. Uterák som šla vrátiť do kúpeľne.  Pri opätovnom zhodnotení situácie som zamierila k stolíku, kde odpočíval telefón. Všimla som si pri ňom lístoček. Bol od Dominika. „Ahoj, musel som ráno odísť. Prídem pred obedom. Dúfam, že si sa vyspala doružova, pretože mám na poobedie program. PS: Prezliekla si sa sama. Píšem to len preto, aby sa náhodou neobvinila, ak by si si to nepamätala. :)“

Uff. Odľahlo mi. Pousmiala som sa nad tým, ako dobre ma pozná. Hrozné! Zapla som televízor, aby som zistila koľko je hodín. Pol jedenástej. Neviem, čo znamená pred obedom, ale asi už nemám veľa času, kým príde. Sadla som si na malý gauč, z ktorého bolo na telku vidieť z bočného uhla. Ako som prepínala programy, v bruchu sa mi ozvali hlasné stony. Našťastie vtedy vošiel Dominik.

„Ahoj,“ vtisol mi na ústa bozk, „ako si spala?“ Zhodil veci na dlhší gauč a sadol si tam.

„Dobre,“ vstala som a prisadla si k nemu. „Kde si to bol?“

Ovinul okolo mňa ruky. „Ale to nestojí za reč.“ Asi sa ma chcel niečo spýtať, ale neodolal môjmu zvedavému pohľadu. „Bol som niečo vybavovať. Mám tu mať konferenciu a treba ešte doklepnúť posledné detaily. Bezo mňa sú bezmocní,“ zasmial sa. „Ale na teba si nájdem čas.“ Nadšene som prikývla, ale moje brucho sa ozvalo tiež. „Počujem, že si hladná. Neraňajkovala si?“ Záporne som zavrtel hlavou. „Kedy si vstávala?“

„Teraz,“ zasmiala som sa.

„Idem do sprchy a pôjdeme sa najesť. Blízko je milá reštaurácia. Obleč sa tak, aby si vydržala celý deň. Ideme do terénu,“ pobozkal ma a následne opustil.

Dnes nebolo až také teplo a celkom sa to dalo vydržať. Zajtra má byť oveľa teplejšie. To mi povedal Dominik, keď som sa ovievala letákom, ktorý mi vtisli do ruky na námestí v meste. Boli sme si obzrieť mesto. Jednu časť. Nechcel, aby sme všetko obkukali v jeden deň. Potom sme sa boli prejsť po promenáde. Je tu naozaj krásne. Inak ako u nás.

Večer sme si sadli na jednu z mnohých terás a dali si ľahšiu večeru. Teraz sme sedeli nad drinkami. Neboli veľmi alkoholické, ale už som ich začínala cítiť v hlave. Dnes to bude také zaspávanie ako včera. Ako keby ma do vody hodili.

Odchádzali sme odtiaľ vysmiati a bujarí. Zapadli sme medzi ostatných, ktorí sa zberali z iných podnikov. Bolo niečo po jedenástej, keď sme sa dostali k hotelu. Na recepcii si nás veľmi nevšímali alebo ignorovali tie naše smiechoty, ktoré pochádzali z prihlúpych vtipov.

Stáli sme pred našimi dverami. Vytrhla som mu kartu z ruky a snažila sa otvoriť dvere, ale nešlo mi to. Pristúpil ku mne zozadu a pomohol mi. Jeho ruky sa dotýkali mojich. Srdce sa mi rozbúšilo. Tentoraz nie z alkoholu, ale z neho. Razom ma prešlo to opojenie. Otvorili sme dvere a vošli dnu. Cez okná nám svietil mesiac, ktorý osvetľoval izbu. Zastavila som Dominikovi ruku s tým, že netreba svietiť. Zavrel za nami dvere a zamykal. Obzerala som si ho. Oprela som sa o stenu, aby som ho v tom romantickom svetle videla. Bol taký sexi. Tie jeho ramená, zadok a ruky.

„Čo si ma tak premeriavaš?“ spýtal sa ma.

Asi to bolo tým alkoholom, ale nevypadlo zo mňa nič, čo by bolo trápne v danej situácii. Stál pri stolčeku s telefónom.  „Si taký krásny.“  Usmial sa. Nevedela som, čo robím a podišla som k nemu. Pobozkala som ho a objala okolo krku.

Zhlboka sa nadýchol. Cítila som jeho zdvíhajúcu sa hruď. Chytil ma okolo pása. Privinul si ma k sebe a pobozkal ma. A bozkávali sme. Viac a viac a viac. Ani neviem ako, zrazu som bola na svojom pôvodnom mieste. Opretá o stenu. Vzduch bol nabitý statickou elektrinou, ktorá by zranila každého, kto by to chcel prerušiť. Rukami mi prechádzal po bokoch až po prsia. Bolo to príjemné. Bozkávali sme sa, ako keby malo prísť niečo, čo nás rozdelí. Jeho ústa sa od mojich oddialili a prešli mi na krk. Slastne som vzdychla. A tam to skončilo.

Dominik ma pustil a odstúpil odo mňa. Ja stále prilepená na stene, som sa ledva držala na nohách, nechápala som, čo sa to so mnou dialo, ale viac som nechápala, čo sa dialo v danej chvíli. Dominik prudko dýchal. Takisto ako ja.

„Ja...“ začal, „ešte nie.“ Dal si obe ruky za hlavu. „Mali by sme ísť spať.“ S týmito slovami odišiel do kúpeľne.

Zviezla som sa na zem a prihlúplo pozerala pred seba na koberec. Vnímala som jeho geometrické vzory osvetlené mesiacom. Po niekoľkých minútach vyšiel Dominik zo sprchy a naznačil mi, že  môžem ísť. Zdvihla som sa a šla sa osprchovať.

Do postele som zaľahla na svoju stranu. Otočila som sa mu chrbtom. Niečo sa ma pýtal, ale odmietala som reagovať. Pred tým než som zaspala, mi vtisol na líce bozk so slovami prepáč mi to.