XXXV.

XXXV.

Dnes som sa cítila o niečo lepšie. Chcela som sa rozbehnúť do ulíc a behať kade-tade a užívať si. Mala som veľké plány, ale Dominik ma zrušil, že by som mala ešte oddychovať. S nechuteným výrazom ma nechal samú. Tak som si čítala knihu, ktorú som si doniesla a opäť bola na nete.

Poobede mi priniesol veľkú kyticu. „Dnes večer ideme na večierok.“

„Čo?“ vyjachtala som. „Na večierok?“

Prikývol a ja som skoro omdlela. Veď nemám nič poriadne na seba a ešte ráno mi povedal, že by som mala ostať na hoteli. Tí chlapi! „Ale ja nemám, čo na seba. Aký typ večierka to bude?“

„Neboj sa,“ prisadol si ku mne na gauč, „pôjdeme niečo kúpiť. Je to taký z tých spoločenských nudných vecí, kde sa musím ukázať. Budeme tam len chvíľu. Teda, ak sa ti tam zapáči, tak dlhšie.“ Počúvala som ho s otvorenými ústami. „Prinajhoršom sa tam opijeme,“ zasmial sa. „Obleč sa, ideme na ten nákup.“

Netvárila som sa dvakrát nadšene. Odkedy sme tu boli, tak som si neoholila nohy, keďže som druhý deň zavretá. „Musíme ísť teraz?“

„Aby sme to mali skôr z krku.“

Rýchlo som vybehla a vydala sa do kúpeľne. Musela som tie nohy oholiť! Také trapasy. Hlavne, že som sa o tom rozprávala s Kikou. Toto pred ňou asi vynechám. „Okej, len sa dám trochu do poriadku,“ s týmito slovami som za sebou zatvorila dvere kúpeľne.

Rýchlo som si umyla zuby, oholila nohy i paže. Dole som to skontrolovala a nebolo to také zlé. Môj bikinový strih to zatiaľ zvládal. Keď som vyšla z kúpeľne, zistila som, že som nebola až taká rýchlo, ako som si myslela.

„Čo si tam prosím ťa robila?“ So smiechom sa opýtal Dominik.

„Nič,“ tvárila som sa nevinne. „Ideme?“ Našťastie som sa stihla obliecť v kúpeľni a mohla som sa tváriť, že som už nachystaná.

„Ja si len zmením tričko,“ postavil sa z gauča a dal zo seba košeľu.

Vtedy som si uvedomila, že ma naozaj krásne telo, ale o pár sekúnd ho už zakrýval tričkom a tak som len cupitala za ním von z izby.

Už sme sedeli za stolom v jednej obrovskej sále v jednom z hotelov, ktoré boli niekoľko kilometrov od toho nášho. Dominik tam mal kolegov z práce a aj tunajších kolegov. Mala som na sebe ľahké letné nóbl šaty, ktoré mi siahali po kolená. Boli na vrchnej strane priliehavé a dolu sa trochu rozširovali. Mali taký polorukáv cez jedno plece a druhé bolo voľné. Také svetlé farby so sýtymi odtieňmi. Naozaj pekné. Topánky, samozrejme na vysokom opätku a s uzavretou špičkou. Možno to znie divne, ale hodilo sa to k sebe.

Mali sme práve pred sebou už tretí drink. Trochu mi to už udieralo na mozog, ale Dominik ma donútil sa poriadne najesť pri švédskych stoloch. Porozprávali sme sa aj s jeho kolegami. Nejako som zvládla angličtinu, ale Dominik si veselo španieloval a potom milosrdne prekladal. Ale to, že ma pochválili, aká som krásna, som pochopila aj sama. Normálne som sa červenala!

„Mám ťa zobrať do práce,“ povedal mi Dominik a vyrušil ma z obzerania peknej veľkej sály.

Sála bola naozaj veľká. V prednej časti hrala kapela, ktorá mala v repertoári všetky druhy piesní. Vysoký strop bol ozdobený vkusnými lustrami, ktoré na moje prekvapenie nepôsobili gýčovo. Pred kapelou bol voľný parket, ktorý oddeľoval okrúhle stoly. Švédske stoly boli po pravej strane pri stene. Výzdoba spočívala v kvetinovej výzdobe, ktorá bola ladená do oranžova a biela. Naozaj vkusné.

„To som ich tak oslovila?“ zasmiala som sa. Samozrejme, tie drinky sa už prejavovali.

„Asi áno, aj ja som bol prekvapený“ zažartoval. „Si veľmi pekná,“ zašepkal mi do ucha.

„Ďakujem,“ pošepla som mu a pobozkala ho na ústa. Potom som sa stiahla, lebo som si nebola istá, či to je v tejto spoločnosti dovolené. „Môžem vlastne?“

Zasmial sa. „A kto iný by mohol?“ Pokrčila som plecami. „Nemám sto rokov, aby som sa hanbil za bozk od takej peknej dámy.“

Teraz som sa zasmiala ja. „Ideme tancovať?“

„Môžeme, potrebuješ vytancovať ten alkohol?“ opýtal sa ma, čím ma prekukol. Prikývla som. Vstal, podal mi ruku a vytiahol ma na parket. Tancovali sme ako blázniví. Nabudili sme aj ostatných a tak sa to tam rozprúdilo. Jeho kolegovia boli všemožnej kategórie. Bolo to celkom milé. Jeho šéfa som nevidela, lebo nemohol prísť. Bola som aj rada, lebo spraviť trapas pred jeho šéfom, by bolo naozaj zlé.

Na hotel sme šli v limuzíne, ktorú nám požičal jeden kolega. Išiel s nami, aj jeho priateľka, a vyhodili nás pred hotelom. Samozrejme cesta nebola dlhá, ale užívali sme si ju. Moja prvá cesta limuzínou! Stala sa zo mňa zlatokopka! Ale čo tam po tom!

Vysmiati sme vystúpili pred hotelom. Boli to sympoši. Dúfala som, že ešte s nimi niekam pôjdeme. Hore do izby sme sa smiali, ani neviem na čom. Do izby som pricupitala na bosých nohách, lebo som to už nezvládala v tej výške. Hodila som sa na posteľ a mala som chuť spať. Nechali sme si zhasnuté, zase svietil mesiac. Zavrela som oči a zrazu som len cítila, ako si ku mne priľahol Dominik. Otočil sa ku mne a naklonil sa na do mňa. Pobozkal ma. A bol to taký nádherný bozk! Áááá! To bolo niečo!

Otvorila som oči a usmiala sa. „Si taká nádherná,“ zašepkal.

Potom sme vedľa seba len tak ležali a po istom čase aj zaspali. Konečne nádherná noc.