XXXVI.

XXXVI.

Prebudili sme sa v čudnom prepletení a ja som naslintala na vankúš! Krásne. Fakticky krásne. Hlavne po tom úžasnom večeri. Dominik sa tváril, že dnes do práce nejde. Pôjde tam zajtra a so mnou?! Musím sa na to pripraviť, aby som nespôsobila medzinárodný trapas. Ale to sa môžem pripravovať asi zbytočne. Mne sa určite niečo prihodí.

Dali sme si raňajky na našej terase, pozreli film a potom sa vybrali na pláž. Celé doobedie sme preležali a kde-tu sa okúpali. Slaná morská voda bola super, až na tú soľ, ktorá sa mi vykryštalizovala na tele a vyzerala som ako niekto, komu sa šúpe každá časť tela. Našla som nejakú sprchu, kde som rýchlo zmyla soľ. Potom mokrými nohami poskákala po piesku, ktorý sa na mňa nalepil a ľahla na lehátko. Dominik už čítal nejaký časopis. Podľa obálky to vyzeralo na španielsky časopis venujúci sa dovolenkám a cestovaniu.

Nasadila som si slnečné okuliare a poriadne sa natiahla. Zavrela som oči a snažila oddychovať. Zrazu som pocítila smäd, a tak som sa nahla po fľašu ukrytú medzi našimi lehátkami v záplave vecí, aby ostala v chlade. Fľaša bola prázdna. Otvorila som oči a pozrela napravo. Dominik sa uškŕňal a jednou rukou sa mi snažil vtisnúť do dlane peniaze, nech skočím niečo kúpiť. Pohoršene som odfrkla, ale vybehla som ako laň.

Pred bufetom nebolo veľa ľudí. Bol už čas na siestu, či čo to tu poobede prebiehalo. Neviem či bola oficiálna v celom štáte, ale tu fungovala dokonale. Zobrala som dve fľaše, nech nemusím behať každú chvíľu.

Potom som úspešne zaspala na pol hodinu. Po nej sme sa šli najesť a trochu poprechádzať po pobreží. Ruka v ruke sme žartovali a smiali sa. Žiadne vážne témy sme nezačínali, ako keby sme sa im zámerne vyhýbali. Nerobilo mi to problém a ani mi to nechýbalo.

Navečer sme sa rozhodli zostať v hoteli. V jednej zo spoločenských miestností mali večerný program pre ubytovaných. Dnes mali koncert spojený s „one man show“. Bolo to vskutku zábavné. Bolo aj občerstvenie v podobe švédskych stolov. Na tejto dovolenke človek len priberie. Neviem si predstaviť ako bude vyzerať to číslo na váhe, keď sa vrátim domov.

Mala som pocit, že je to krásny deň. Samozrejme zmenilo sa to, keď sme prišli na izbu. Šla som do sprchy a Dominik zatiaľ pozeral televízor. Potom sme sa vymenili.

Vyšiel z kúpeľne šúchajúc si vlasy. Na sebe mal len voľné pyžamové nohavice. „Rozmýšľal som nad niečím.“

„Hm?“ ozvala som sa z gauča.

Podišiel bližšie a sadol si na operadlo kresla. Oproti mne. „Nad tým, čo si mi vtedy povedala pri obede.“

V hlave sa mi ozvala kontrolka. Je to tu! Vtedy to prekusol, ale teraz to príde. Vykričí mi, čo som to spravila.

„Bola si ku mne naozaj úprimná,“ začal a v rukách gužval uterák, „mal by som sa k niečomu priznať aj ja. Možno aj preto, som nebol na teba nejaký tvrdý, keď si mi to povedala.“

Ešte viac som zbystrila pozornosť. On sa mi musí s niečím priznať? Čože? Vypla som telku a lepšie sa usadila. „Počúvam.“

„Už teraz ti poviem, že sa mi to nehovorí ľahko. A nie som na to vôbec hrdý. Ale nie je fér, aby si o tom nevedela. Navyše,“ zhlboka sa nadýchol, „je to vec, pre ktorú sa tvoj brat na mňa hnevá. Nechcem, aby si to počula od niekoho iného.“

Konečne sa dozviem, prečo sa Viktor správa ako debil? No som rada, že niekto mi to povie! I keď...mám sa na čo tešiť?

„Bol to posledný rok na výške. Na začiatku posledného roka. Chodil som s jednou babou. Otehotnela.“

On má dieťa!!!!!?????

„Neviem, čo chcela ona, ale ja som ju nie práve veľmi pekne, donútil ísť na potrat. Keď to spravila, nechal som ju. Potom som začal spávať s každou, naozaj s každou ženou, ktorú som stretol. Jednorazovky. Tak to trvalo do konca toho roka. Potom som odišiel do zahraničia. Tam som sa zmenil. I keď Viktor mi to nechce veriť.“

Pristihla som sa, ako sedím s otvorenými ústami. Mal byť otcom? Zabil si vlastné dieťa?! „Čo s tým má Viktor?“ vyjachtala som.

Sklonil hlavu. „Bola to Martinina sesternica.“

„Ale Maťa sa s tebou rozpráva.“

„Keď som bol preč a pochopil som, čo sa stalo, napísal som jej, aj tej mojej bývalej. Ona tomu veľmi neverila a skončilo to tak neurčito. Maťa mi dala šancu. Bol som s ňou v kontakte. Viktor mi šancu nedal. Boli sme na výške dobrá partia. Simona, tak sa volá, bola skvelou členkou našej partie. Aj vďaka nej sa oni dvaja dali dokopy. Viktor ju mal rád. Neprekusol, že som bol taký sviniar. Najviac mu asi vadilo, že som ju pustil k vode a potom pretiahol všetky dievčatá, ktoré poznal a boli jeho kamarátkami.“

„Aha,“ vypadlo zo mňa. Nevedela som, čo mám povedať. Mala som plnú hlavu toho, čo mi povedal, ale nejako som to nevedela spracovať ani nič podobné. Nedochádzalo mi to. Význam toho všetkého. „A prečo si vlastne zmenil postoj k tomu všetkému?“

„Keď som bol preč chvíľu moje pochabé správanie pokračovalo. Potom som však v práci stretol nového kolegu. Mal malú dcéru. Spýtal som sa ho na ženu a vysvitlo, že je sám. Frajerka ho opustila a nechala ich dvoch samých. Chvíľu bol stratený, ale v jeden večer, keď mu dcéra prestala dýchať a musel ju zaviezť do nemocnice, pocítil v sebe otcovský pud. Dal sa dokopy. Spravil si rebríček hodnôt a odhodlal sa byť skvelým otcom. Povedal, že deti nemôžu za to akých rodičov majú. Všetko to jeho rozprávanie mi nešlo do hlavy. Bol som párkrát u neho a videl som ho s ňou. Pohlo sa vo mne svedomie, ktoré som tak zatlačil do úzadia, že som myslel, že prestalo existovať. Potom som pár večerov po sebe preplakal. Uvedomil som si, že som mohol mať tiež niečo také malé a krehké. Aj keby sme neostali spolu. Aj keby som nežil so Simonou. Ale mohol som mať dieťa. Mohol som byť otcom.“ Sedel na kresle a uterák mu skĺzol na zem. Vyzeral smutne.

Zdvihla som sa a podišla k nemu. Nežne som mu chytila hlavu a pritisla si ju k sebe. Pobozkala som ho na vlasy a on ma jemne objal, ako keby si nebol istý, či môže. „Je mi to ľúto,“ zašepkala som.

„Už nikdy by som to nespravil. Nikdy. Aj keby to bolo iba na jednu noc. Radšej dieťa v neúplnej rodine ako mŕtve dieťa,“ povedal potichu a ja som ho tuhšie stisla.

Takto sme ostali ešte dlhú chvíľu. Potom som zdvihla uterák, zaniesla ho do kúpeľne, kde som ho prevesila, nech sa vyschne. Dominik ostal sedieť na svojom mieste. Mala som pocit, že sa mi otvoril a ostal zraniteľný. Zobrala som ho za ruku a jemne potiahla smerom k posteli. Uložili sme sa spať. Schúlil sa ku mne ako malé dieťa. Jeho hlavu som mala pri hrudi. Hladkala som ho, i keď som nevedela, či to nie je priveľmi ženské. Nenamietal a tak som neprestala. Nebol čas rozoberať to v hlave. Nebol čas myslieť na to. Iba sme tak ležali a bez slova sme zaspali.