XXXVIII.
XXXVIII.
Ďalší deň a ja behám po Dominikovej práci. On si sedí zase s nejakými chlapíkmi a rozoberajú svetové trendy. Ja behám so stohmi papierov a skenujem. Niečo založím do archívu, pokecám s babami, ktoré robia podobné veci ako ja. Takisto si kecnem aj s nejakým sympatickým chlapíkom. Normálne mi tá angličtina ide! Chcem sem ísť aj zajtra! Škoda že o pár dní už ideme domov.
„Tak ako sa ti dnes vodilo?“ spýtal sa ma môj drahý, keď sme šli výťahom dole a späť do hotela.
„Ále, celkom mi to šlo,“ skromne som odpovedala.
Dominik mi vtisol pusu na líce. „Nebuďte taká skromná slečna asistentka. Počul som len samé chvály. A nielen na tvoje pracovné výsledky.“
„Čože?“ začervenala som sa. „Ako sa k tebe mohlo také niečo dostať?“
Pokrčil plecami a stlačil na výťahu stop. Výťahom zatriaslo a ostali sme sami, izolovaní od zvyšku sveta.
„Chceš mi to vysvetliť?“ pritisol ma k stene.
Trucovito som pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. A vtom ma pobozkal. A potom sme sa bozkávali. Vo výťahu?! Bolo to také sexi. A také super. Áááách.
„Je čas ísť nižšie,“ pošepkal mi do ucha a pustil výťah ďalej.
Na najbližšom poschodí nastúpil chlap, ktorý si mrmlal pod nos, prečo sa ti stále zasekávajú výťahy. No prečo asi?! Haha. Keby vedel.
Vyšli sme pred budovu a slnko sa už skláňalo nad obzorom.
„Prejdeme sa?“ navrhla som. Dominik prikývol. „A mohli by sme aj skočiť na niečo. Dala by som si pizzu!“ zvýskla som.
„Ako chceš,“ chytil ma okolo pása a nasmeroval k jeho perám. „Dnes si taká rozkošná.“
Preto bol taký prítulný! Hneď mi to malo dôjsť. Hmm. No čo, keď som taká rozkošná!
Po večery sme sa ešte motali po pláži. Ja som si od únavy už necítila nohy a tak som skončila na piesku natiahnutá ako taká žaba.
„Som neskutočne unavená!“
„Ani sa nečudujem,“ zasmial sa, „celý deň si behala po kanceláriách a teraz si sa dorazila tou veľkou pizzou, ktorú si zjedla sama.“
„Povedal si, že nevadí, ak ju zjem,“ ohradila som sa, naoko urazene.
„No mne to nevadilo, ale asi si už začala tráviť a teraz ťa budem musieť do hotela priniesť. Už sa teším,“ zaškeril sa.
„Som taká unavená, že nemám síl ťa štuchnúť, tak si to prosím ťa aspoň predstav,“ unavene som vybafla. „Ale kým ma odnesieš, pritúľ sa ku mne a budeme chvíľu pozerať na hviezdy.“
„To je celkom dobrá ponuka,“ ľahol si ku mne, ovinul okolo mňa jeho mocné paže a dýchali sme morský vzduch.