Začiatok
Ráno, keď ešte len svitalo, bol už Taras na nohách a pripravoval svoju armádu na boj. Keď slnko bolo najvyššie, presunuli sa na južné úpätie kopca, na ktorom stálo mesto. Armáda celej krajiny, stála v pozore a čakala na rozkazy. Pri pohľade na drakov, vzrástlo šumenie. Hlavy sa začali otáčať, zoskupenie sa pomaly rozpadalo. Každý sa snažil byť čo najbližšie a zároveň čo najďalej od nich.
Taras kráčal isto. Neobzeral sa. Smeroval ku kráľovi. On aj so svojimi radcami mali rozložený stan na konci kopca. Miesto zaručovalo rýchly únik v prípade nebezpečenstva. Draci nasledovali Tarasa, až kým im nedal pokyn, aby zastali. Zostali stáť a bafkali dym. Obzerali si miesto a dorozumievali sa pohľadmi.
„Hlásim sa do služby,“ povedal Taras namiesto pozdravu, keď bol pri kráľovi. Zastal pred stanom, ktorý nemal nič, čo by sa dalo považovať za dvere. Všimol si, že vnútri stojí aj dôstojník.
„Dúfam, že ste v plnej sile.“ Kráľ stál pri strategickom pláne. „Našou úlohou je zahnať nepriateľské vojsko za hranice. Počujete dôstojník?! Iba zahnať.“
Dôstojník s poníženým pohľadom prikývol. „Splním vaše rozkazy, kráľ môj.“
„Taras, môžete ísť k svojim drakom. Dôstojníci s vojskami pôjdu napred. Drakov si necháme ako zálohu. Pôjdete za nimi,“ rozhodol kráľ.
„Navrhujem, aby šli draci pred nami. Vystrašia ich. Možno sa rozhodnú nebojovať,“ ozval sa dôstojník, pričom nenápadne pozeral na Tarasa.
„Myslíte?“ kráľ sa začudovane pozrel na dôstojníka. „Naše pôvodné plány, také neboli.“
„Viem, že ste prekvapený, ale nič za to nedáte.“
„Stratíte moment prekvapenia,“ zapojil sa do rozhovoru Taras.
Kráľ sa zamyslel. Začal chodiť z jednej strany na druhú. Všetci prítomní boli ticho. Vážnosť situácie rástla.
Z ničoho nič zadunela zem. „Blížia sa,“ oznámil Taras, „to bol signál od Zelenáča. Mali by ste sa rozhodnúť, čo najskôr.“
„Pôjde prvá línia, draci a zvyšok,“ rozhodol kráľ.
Dôstojník sa uklonil a vyrazil rozdávať rozkazy. Taras pomaly vykročil k drakom. Tí na neho netrpezlivo čakali. Vedeli, že nepriateľské vojsko je blízko, preto čakali na pokyny, ktoré im dá.
„Pôjdeme za prvou líniou,“ povedal nahlas, keď vedel, že to budú počuť všetci. „Viete, čo nám povedal dôstojník pri jeho návšteve. Viete aj to, čo všetko som vás naučil. Musíme byť opatrní.“ Fialka sa k nemu prikradla a fúkla mu dym do ucha. Robila to vždy, aby ho rozveselila. „Bojím sa o vás,“ pošepol.
„Prvá línia! Vpred!“ Výkriky z každej strany ich vrátili do reality.
Taras kývol hlavou na znak. Draci sa vniesli do vzduchu a čakali, kým sa im uvoľní miesto. Po pár minútach zosadli za prvé rady mužov a posúvali sa vpred.
Celá armáda prešla kus cesty, kým sa stretli s nepriateľom. Vojakov na druhej strane bolo dvakrát toľko. Na ich tvárach sa nezračilo zhrozenie, či strach z protivníka, ktorý mal vo svojich radoch drakov. Taras, ktorý sa držal pri Fialke, sa rozhliadal. Nevidel žiadneho vojaka, ktorý by sa otáčal a šepkal o nich zvesť. Niečo mu na tomto boji nesedelo. Zo zamyslenia ho vytrhol zvuk lesného rohu, ktorý započal boj.