Zmena plánov

Taras bol s vecami vonku, keď sa pred ním objavila Mutsu. „Kam ideš?“

„Preč,“ odpovedal jej a obišiel ju.

Mutsu sa však otočila a pobehla za ním. „Niečo sa pokazilo. Mal si sa s nimi rozprávať. Nie byť ticho! Aj tá žena v noci od teba niečo chcela, ale neurobil si to.“

Taras pokrútil hlavou. „Ako to, že to vieš, Mutsu?“ Spomalil a obrátil sa na ňu. „Nikto o tom nemôže vedieť.“

Mutsu zastala a zabrdla nohou do zeme. „Odhadla som to.“

„Nie, neodhadla,“ priblížil sa k nej a jednou rukou ju schmatol za oblečenie. „Musíš mi povedať, čo všetko vieš.“

„Inak odídeš?“ pousmiala sa Mutsu.

Tarasovi prebehlo hlavou zopár myšlienok, ale ani jedna nemohla byť skutočná.

„Mutsu?“ ozval sa ženský hlas.

Taras sa obzrel doľava, odkiaľ prichádzal hlas. Stála tam žena, ktorá mu bola povedomá.

„Nič sa nedeje, Roan,“ odpovedala Mutsu a vyšmykla sa zo zovretia.

„Skutočne?“ Roan sa priblížila a Taras zacítil na chrbte ostrie čepele.

„Čo sa tu deje?“ zmätene sa opýtal Taras.

Roan sa zasmiala. Mutsu sa nenápadne vytratila. „Teraz pôjdete so mnou, pán krotiteľ drakov.“

Roan nasmerovala Tarasa na okraj mesta, kde sa stratili v malom domčeku s dvomi izbami. V jednej na nich čakalo zopár chlapov.

„Mali by ste ísť von. Niečo si zajesť,“ kývla hlavou Roan. Po tých slovách sa muži vytratili.

Taras si sadol na vŕzgajúcu stoličku. „Čo odo mňa chcete?“

„To, na čom sme sa dohodli v noci.“

Taras mal zrazu jasnú hlavu. Už vedel, odkiaľ ju poznal. „Nič som nevyriešil. Ani som sa s nimi nerozprával. Poznáte Mutsu?“ snažil sa niečo dozvedieť.

Roan si obkročmo sadla na druhú stoličku a vybrala si dýku, ktorú si prehadzovala v ruke. „To nie je podstatné. Mutsu je jedinečná.“

„Prečo?“

„Odkedy ste stratili svojich drakov, stratili ste aj možnosť čistej a jasnej mysle. Prestávate vidieť to, čo je okolo vás. Myslela som, že draci sú váš život. Ale vy ste stratili asi všetko, na čom vám záležalo.“

Taras neodpovedal.